Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

Nābhi’s Sacrifice and Lord Viṣṇu’s Promise to Appear as a Son (Ṛṣabhadeva’s Advent Prelude)

तस्य ह वाव श्रद्धया विशुद्धभावेन यजत: प्रवर्ग्येषु प्रचरत्सु द्रव्यदेशकालमन्त्रर्त्विग्दक्षिणाविधानयोगोपपत्त्या दुरधिगमोऽपि भगवान् भागवतवात्सल्यतया सुप्रतीक आत्मानमपराजितं निजजनाभिप्रेतार्थविधित्सया गृहीतहृदयो हृदयङ्गमं मनोनयनानन्दनावयवाभिराममाविश्चकार ॥ २ ॥

tasya ha vāva śraddhayā viśuddha-bhāvena yajataḥ pravargyeṣu pracaratsu dravya-deśa-kāla-mantrartvig-dakṣiṇā-vidhāna-yogopapattyā duradhigamo ’pi bhagavān bhāgavata-vātsalyatayā supratīka ātmānam aparājitaṁ nija-janābhipretārtha-vidhitsayā gṛhīta-hṛdayo hṛdayaṅgamaṁ mano-nayanānandanāvayavābhirāmam āviścakāra.

เมื่อพระองค์ทรงประกอบยัชญะด้วยศรัทธาและภาวะอันบริสุทธิ์ ตามพิธีปรวรรคยะ โดยจัดเครื่องบูชา สถานที่ เวลา มนต์ พราหมณ์ผู้ประกอบพิธี ทักษิณา และวินัยข้อกำหนดครบถ้วน แม้พระผู้เป็นเจ้าจะยากเข้าถึงด้วยบริวารพิธีเหล่านี้ แต่ด้วยความรักต่อภักตะ พระองค์ทรงพอพระทัยในภักติของมหาราชนาภิ และเพื่อสนองความปรารถนาของผู้ภักดี จึงทรงปรากฏพระวรกายอันพิชิตมิได้ งดงามจับใจ เป็นรูปสี่กร อันชื่นบานแก่ใจและดวงตาของผู้บูชา

तस्यof him (Nābhi)
तस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे (masc), षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन (singular) — सर्वनाम (pronoun)
indeed
:
सम्बन्ध/वाक्य-चिह्न (Particle)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (particle; emphasis)
वावcertainly
वाव:
सम्बन्ध/वाक्य-चिह्न (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवाव (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (emphatic particle)
श्रद्धयाwith faith
श्रद्धया:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootश्रद्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (fem), तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (singular)
विशुद्ध-भावेनwith purified disposition
विशुद्ध-भावेन:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootविशुद्ध (कृदन्त/क्त; प्रातिपदिकवत्) + भाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (singular) — कर्मधारय: ‘विशुद्धः भावः’
यजतःof (him) worshipping
यजतः:
सम्बन्ध (Genitive to following context)
TypeVerb
Rootयज् (धातु) → यजत् (शतृ-कृदन्त)
Formषष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन (singular) — शतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle) ‘यजत्’ = ‘of (him) who is worshipping’
प्रवर्ग्येषुin the pravargya rites
प्रवर्ग्येषु:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootप्रवर्ग्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (m/n), सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन (plural) — यज्ञाङ्गविशेष (ritual sessions)
प्रचरत्सुwhile (they) were being performed
प्रचरत्सु:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative circumstance)
TypeAdjective
Rootप्र+चर् (धातु) → प्रचरत् (शतृ-कृदन्त)
Formसप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन (plural) — शतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त; ‘while (they) were proceeding’ (agreeing with प्रवर्ग्येषु)
द्रव्य-देश-काल-मन्त्र-ऋत्विक्-दक्षिणा-विधान-योग-उपपत्त्याby the proper arrangement of materials, place, time, mantras, priests, fees, and procedure
द्रव्य-देश-काल-मन्त्र-ऋत्विक्-दक्षिणा-विधान-योग-उपपत्त्या:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootद्रव्य+देश+काल+मन्त्र+ऋत्विज्+दक्षिणा+विधान+योग+उपपत्ति (प्रातिपदिकानि)
Formस्त्रीलिङ्ग (fem), तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (singular) — समाहार/समुच्चयार्थ बहुपदसमास (enumerative compound; effectively ‘by the proper arrangement/fitness of ...’)
दुरधिगमःhard to attain/realize
दुरधिगमः:
कर्ता (Karta/Subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootदुरधिगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन (singular) — नञ्/दुर्-उपसर्गयुक्त विशेषण
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध/वाक्य-चिह्न (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (concessive particle)
भगवान्the Blessed Lord
भगवान्:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन (singular)
भागवत-वात्सल्यतयाout of affection for devotees
भागवत-वात्सल्यतया:
हेतु (Hetu/Cause)
TypeNoun
Rootभागवत (प्रातिपदिक) + वात्सल्य (प्रातिपदिक) + ता (प्रत्यय)
Formस्त्रीलिङ्ग (fem), तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (singular) — तत्पुरुष: ‘भागवतेषु वात्सल्यम्’ + तया (instrumental of abstract noun)
सुप्रतीकःof splendid appearance
सुप्रतीकः:
कर्ता (Karta/Subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootसुप्रतीक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन (singular) — विशेषण
आत्मानम्himself
आत्मानम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन (singular)
अपराजितम्unconquered
अपराजितम्:
कर्म (Karma/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootअपराजित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन (singular) — विशेषण
निज-जन-अभिप्रेत-अर्थ-विधित्सयाwith the wish to fulfill the desired aim of his own people
निज-जन-अभिप्रेत-अर्थ-विधित्सया:
हेतु (Hetu/Purpose-cause)
TypeNoun
Rootनिज+जन+अभिप्रेत+अर्थ+विधित्सा (प्रातिपदिकानि)
Formस्त्रीलिङ्ग (fem), तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन (singular) — तत्पुरुष/बहुपद: ‘निजजनस्य अभिप्रेतः अर्थः; तस्य विधित्सा’ (desire to accomplish)
गृहीत-हृदयःhaving won (their) hearts
गृहीत-हृदयः:
कर्ता (Karta/Subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootगृह् (धातु) → गृहीत (क्त-कृदन्त) + हृदय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masc), प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन (singular) — बहुव्रीहि: ‘गृहीतं हृदयं येन सः’ = ‘one who has captivated (their) hearts’
हृदयङ्गमम्heart-stealing/charming
हृदयङ्गमम्:
कर्म (Karma/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootहृदयङ्गम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (m/n), द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन (singular) — विशेषण (to the manifested form)
मनः-नयन-आनन्दन-अवयव-अभिरामम्delightful with limbs that gladden mind and eyes
मनः-नयन-आनन्दन-अवयव-अभिरामम्:
कर्म (Karma/Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootमनस्+नयन+आनन्दन+अवयव+अभिराम (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (m/n), द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन (singular) — बहुपद-तत्पुरुष: ‘मनः-नयनयोः आनन्दनाः अवयवाः; तैः अभिरामः’
आविश्चकारmanifested (himself)
आविश्चकार:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootआविष्+कृ (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (singular), परस्मैपद (parasmaipada)

In Bhagavad-gītā it is clearly said:

B
Bhagavān (Supreme Lord)
Ṛṣabhadeva (implied by context of Canto 5, Chapter 3)

FAQs

This verse explains that although Bhagavān is inherently difficult to reach, He becomes accessible by bhāgavata-vātsalya—His affectionate mercy toward devotees—and personally reveals His beautiful form to fulfill their sincere desire.

Because the devotee worships with śraddhā and a purified heart, and the Lord intends to grant the devotee’s cherished aim; thus He appears as supratīka—auspicious, heart-captivating, and delightful to the mind and eyes.

Perform spiritual practice with sincerity, inner purity, and careful attention to proper method—offering what you can with devotion—trusting that genuine bhakti draws the Lord’s grace more than mere external complexity.