Kali-yuga Dynasties and the Degradation of Kingship
कृष्णनामाथ तद्भ्राता भविता पृथिवीपति: । श्रीशान्तकर्णस्तत्पुत्र: पौर्णमासस्तु तत्सुत: ॥ २१ ॥ लम्बोदरस्तु तत्पुत्रस्तस्माच्चिबिलको नृप: । मेघस्वातिश्चिबिलकादटमानस्तु तस्य च ॥ २२ ॥ अनिष्टकर्मा हालेयस्तलकस्तस्य चात्मज: । पुरीषभीरुस्तत्पुत्रस्ततो राजा सुनन्दन: ॥ २३ ॥ चकोरो बहवो यत्र शिवस्वातिररिन्दम: । तस्यापि गोमतीपुत्र: पुरीमान् भविता तत: ॥ २४ ॥ मेदशिरा: शिवस्कन्दो यज्ञश्रीस्तत्सुतस्तत: । विजयस्तत्सुतो भाव्यश्चन्द्रविज्ञ: सलोमधि: ॥ २५ ॥ एते त्रिंशन्नृपतयश्चत्वार्यब्दशतानि च । षट्पञ्चाशच्च पृथिवीं भोक्ष्यन्ति कुरुनन्दन ॥ २६ ॥
kṛṣṇa-nāmātha tad-bhrātā bhavitā pṛthivī-patiḥ śrī-śāntakarṇas tat-putraḥ paurṇamāsas tu tat-sutaḥ
บุตรของอฏมานะคืออนิษฏกรรมา บุตรของเขาคือฮาเลยะ และบุตรของเขาคือตลกะ บุตรของตลกะคือปุรีษภีรุ และต่อมาสุนันทนะจะเป็นกษัตริย์
In Canto 12, Śukadeva Gosvāmī outlines successive dynasties and rulers of Kali-yuga, listing names in genealogical order to show the historical unfolding and gradual degradation of governance.
Parīkṣit is hearing the future course of Kali-yuga; the king-lists provide a prophetic, time-bound framework for understanding how worldly power shifts, emphasizing impermanence and the need for devotion.
It reminds one not to place ultimate hope in changing political powers or dynasties; instead, cultivate steady bhakti and inner discipline amid the instability of Kali-yuga.