Previous Verse
Next Verse

Shloka 26

Uddhava’s Counsel: The Jarāsandha Resolution and Kṛṣṇa’s Arrival at Indraprastha

दोर्भ्यां परिष्वज्य रमामलालयं मुकुन्दगात्रं नृपतिर्हताशुभ: । लेभे परां निर्वृतिमश्रुलोचनो हृष्यत्तनुर्विस्मृतलोकविभ्रम: ॥ २६ ॥

dorbhyāṁ pariṣvajya ramāmalālayaṁ mukunda-gātraṁ nṛ-patir hatāśubhaḥ lebhe parāṁ nirvṛtim aśru-locano hṛṣyat-tanur vismṛta-loka-vibhramaḥ

เมื่อพระราชาโอบกอดด้วยสองแขนซึ่งพระวรกายของมุกุนทะ—ที่เป็นที่พำนักนิรันดร์ของพระลักษมี—มลทินทั้งปวงก็สิ้นไปทันที พระเนตรเอ่อด้วยน้ำตา พระวรกายสั่นด้วยปีติ และทรงได้รับความสุขเหนือโลก จนลืมความหลงแห่งโลกีย์โดยสิ้นเชิง

दोर्भ्याम्with (his) two arms
दोर्भ्याम्:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदोर् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग (प्रयोगे), तृतीया-विभक्ति (करण/साधन, Instrumental/तृतीया), द्विवचन (Dual)
परिष्वज्यhaving embraced
परिष्वज्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial to main verb/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootपरि-√स्वज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), ‘having embraced’
रमा-अमल-आलयम्the pure abode of Ramā (Lakṣmī)
रमा-अमल-आलयम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरमा (प्रातिपदिक) + अमल (प्रातिपदिक) + आलय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/द्वितीया), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (रमायाः अमलः आलयः)
मुकुन्द-गात्रम्Mukunda’s body
मुकुन्द-गात्रम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुकुन्द (प्रातिपदिक) + गात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (मुकुन्दस्य गात्रम्)
नृ-पतिःthe king
नृ-पतिः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/प्रथमा), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (नॄणां पतिः)
हत-अशुभःwhose inauspiciousness was destroyed
हत-अशुभः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootहत (√हन् धातु, क्त) + अशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying नृपतिः); समासः—कर्मधारयः (‘हतम् अशुभं यस्य’)
लेभेobtained
लेभे:
क्रिया (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष (3rd person/प्रथम), एकवचन
पराम्supreme
पराम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying निर्वृतिम्)
निर्वृतिम्bliss, relief
निर्वृतिम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिर्वृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अश्रु-लोचनःwith tearful eyes
अश्रु-लोचनः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअश्रु (प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (‘अश्रूणि लोचने यस्य’)—‘tear-eyed’
हृष्यत्-तनुःwhose body thrilled with joy
हृष्यत्-तनुः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootहृष्यत् (√हृष् धातु, शतृ) + तनु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (‘हृष्यति तनुः यस्य’)
विस्मृत-लोक-विभ्रमःforgetting worldly delusion
विस्मृत-लोक-विभ्रमः:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मृत (√स्मृ धातु, क्त with वि) + लोक (प्रातिपदिक) + विभ्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (‘विस्मृतः लोकविभ्रमः यस्य’)

The above translation is taken from Śrīla Prabhupāda’s Kṛṣṇa.

M
Mukunda (Śrī Kṛṣṇa)
T
The king (nṛpati — the welcoming ruler in the narrative context)

FAQs

This verse describes classic bhakti symptoms—tearful eyes and bodily thrill—arising when the devotee directly connects with Kṛṣṇa; such contact destroys inauspiciousness and produces supreme inner bliss.

Mukunda is described as the spotless abode of Lakṣmī and the giver of liberation; intimate contact (embrace) signifies deep devotional reception, by which the heart is purified and worldly misery is dispelled.

By cultivating remembrance and loving devotion to Kṛṣṇa—through nāma-japa, kīrtana, and sincere prayer—one can reduce worldly agitation and experience steadier joy, similar to the verse’s “forgetting worldly bewilderment.”