Kṛṣṇa Enters Mathurā: City Splendor, Devotees’ Reception, and the Washerman’s Fate
ददर्श तां स्फाटिकतुङ्गगोपुर- द्वारां बृहद्धेमकपाटतोरणाम् । ताम्रारकोष्ठां परिखादुरासदा- मुद्यानरम्योपवनोपशोभिताम् ॥ २० ॥ सौवर्णशृङ्गाटकहर्म्यनिष्कुटै: श्रेणीसभाभिर्भवनैरुपस्कृताम् । वैदूर्यवज्रामलनीलविद्रुमै- र्मुक्ताहरिद्भिर्वलभीषु वेदिषु ॥ २१ ॥ जुष्टेषु जालामुखरन्ध्रकुट्टिमे- ष्वाविष्टपारावतबर्हिनादिताम् । संसिक्तरथ्यापणमार्गचत्वरां प्रकीर्णमाल्याङ्कुरलाजतण्डुलाम् ॥ २२ ॥ आपूर्णकुम्भैर्दधिचन्दनोक्षितै: प्रसूनदीपावलिभि: सपल्लवै: । सवृन्दरम्भाक्रमुकै: सकेतुभि: स्वलङ्कृतद्वारगृहां सपट्टिकै: ॥ २३ ॥
dadarśa tāṁ sphāṭika-tuṇga-gopura- dvārāṁ bṛhad-dhema-kapāṭa-toraṇām tāmrāra-koṣṭhāṁ parikhā-durāsadām udyāna-ramyopavanopaśobhitām
พระองค์ทอดพระเนตรมถุรา—มีประตูยอดสูงทำด้วยผลึกใส ซุ้มและบานประตูใหญ่ประดับทอง คลังและยุ้งฉางด้วยทองแดงและทองเหลือง คูเมืองยากจะฝ่า และงามด้วยสวนและอุทยานรื่นรมย์
Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura gives this description of the elaborately decorated pots: “On either side of each doorway, above the scattered rice, is a pot. Encircling each pot are flower petals, on its neck are ribbons and in its mouth are leaves of mango and other trees. Above each pot, on a gold plate, are rows of lamps. A trunk of a banana tree stands on either side of each pot, and a betel-nut tree trunk stands in front and also behind. Flags lean against the pots.”