Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

हनूमद्

दूत्यम् / Hanuman’s Mediation and Lakshmana’s Appeal to Sugriva

येन सर्वगुणोपेताः पृथिव्यां सर्वपार्थिवाः।मानितास्सततं राज्ञा सदा दशरथेन वैतस्यायं पूर्वजः पुत्रस्त्रिषु लोकेषु विश्रुतः।सुग्रीवं वानरेन्द्रं तु रामश्शरणमागतः।।

yena sarvaguṇopetāḥ pṛthivyāṃ sarvapārthivāḥ |

mānitāḥ satataṃ rājñā sadā daśarathena vai |

tasyāyaṃ pūrvajaḥ putras triṣu lokeṣu viśrutaḥ |

sugrīvaṃ vānarendraṃ tu rāmaḥ śaraṇam āgataḥ ||

రాజు దశరథుడు భూమిపై ఉన్న సర్వగుణసంపన్నులైన సమస్త రాజులను ఎల్లప్పుడూ గౌరవించెను. అతని జ్యేష్ఠ కుమారుడు, త్రిలోకవిఖ్యాతుడైన రాముడు, వానరేంద్రుడు సుగ్రీవుని శరణు పొందెను।

येनby whom
येन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग-सम्भव (contextually masculine)
सर्वगुणोपेताःendowed with all virtues
सर्वगुणोपेताः:
विशेषण (Qualifier of सर्वपार्थिवाः)
TypeAdjective
Rootसर्वगुण + उपेत (कृदन्त-प्रातिपदिक; उप-इ (धातु) क्त)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग; क्त-प्रत्ययान्त (Past passive participle) ‘उपेत’ = endowed; तत्पुरुष: सर्वे गुणाः येषां ते (sense: possessing all virtues)
पृथिव्याम्on the earth
पृथिव्याम्:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootपृथिवी (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन, स्त्रीलिङ्ग
सर्वपार्थिवाःall kings
सर्वपार्थिवाः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व + पार्थिव (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग; कर्मधारय: सर्वे पार्थिवाः
मानिताःwere honoured
मानिताः:
क्रिया (Predicative action; passive)
TypeVerb
Rootमानित (कृदन्त-प्रातिपदिक; मान् (धातु) णिच् + क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past passive participle) used predicatively; प्रथमा, बहुवचन, पुंलिङ्ग; passive sense ‘were honoured’
सततम्always
सततम्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (Adverb)
राज्ञाby the king
राज्ञा:
करण (Agent-instrument in passive/करण)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन, पुंलिङ्ग
सदाalways
सदा:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (Adverb)
दशरथेनby Dasharatha
दशरथेन:
करण (Agent in passive)
TypeNoun
Rootदशरथ (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग
वैindeed
वै:
सम्बोधन/निपात (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (निपात/अव्यय)
Formनिपात (Particle/emphatic)
तस्यof him/his
तस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग
अयम्this (one)
अयम्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग
पूर्वजःelder-born/eldest
पूर्वजः:
सम्बन्ध/विशेषण (Apposition to पुत्रः)
TypeNoun
Rootपूर्वज (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग
पुत्रःson
पुत्रः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग
त्रिषुin three
त्रिषु:
विशेषण (Qualifier of लोकेषु)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, बहुवचन, (त्रि-शब्दः सर्वलिङ्ग)
लोकेषुin the worlds
लोकेषु:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, बहुवचन, पुंलिङ्ग
विश्रुतःrenowned
विश्रुतः:
विशेषण (Qualifier of पुत्रः/अयम्)
TypeAdjective
Rootवि-श्रुत (कृदन्त-प्रातिपदिक; श्रु (धातु) क्त)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; क्त-प्रत्ययान्त, adjectival ‘renowned’
सुग्रीवम्Sugriva
सुग्रीवम्:
कर्म (Object of आगतः: approached)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग
वानरेन्द्रम्the lord of monkeys
वानरेन्द्रम्:
कर्म (Appositional object)
TypeNoun
Rootवानर + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग; षष्ठी-तत्पुरुष: वानराणाम् इन्द्रः
तुbut/indeed
तु:
निपात (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (Particle; contrast/emphasis)
रामःRama
रामः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग
शरणम्refuge
शरणम्:
कर्म/गति-लक्ष्य (Goal object)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन, नपुंसकलिङ्ग; गत्यर्थक-क्रियायोगे (with motion verb) goal sense
आगतःhas come/sought
आगतः:
क्रिया (Predicative)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past active participle), प्रथमा, एकवचन, पुंलिङ्ग; intransitive ‘has come/has approached’

'Famous in all the three worlds, this Rama, who was the firsh-born of Dasaratha, endowed with all virtues and ever respected by all the kings of this earth, now seeks shelter of Sugriva, Chief of monkeys.

D
Dasaratha
R
Rama
S
Sugriva

FAQs

Dharma is articulated as honoring virtue and responding to refuge-seeking: noble lineage and proven righteousness strengthen the moral claim to protection.

Hanuman praises Dasaratha’s statesmanship and introduces Rama as the famed firstborn who has come to Sugriva for shelter and alliance.

Dasaratha’s kingly honor toward other rulers; Rama’s worldwide renown joined with humility in seeking help.