Previous Verse
Next Verse

Shloka 51

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

न कोपकालः क्षितिपालपुत्रन चाति कोप स्स्वजने विधेयः।त्वदर्थकामस्य जनस्य तस्यप्रमादमप्यर्हसि वीर सोढुम्।।।।

na kopakālaḥ kṣitipālaputra na cāti kopaḥ svajane vidheyaḥ | tvadarthakāmasya janasya tasya pramādam apy arhasi vīra soḍhum ||

హే క్షితిపాలపుత్రా, ఇది కోపకాలము కాదు; స్వజనులపై అతికోపము చేయుట కూడా తగదు. నీ కార్యసిద్ధికి ఉత్సుకుడైన వాని పొరపాటును కూడ, హే వీరా, నీవు సహించవలెను.

not
:
सम्बन्ध/निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
कोपकालःtime for anger
कोपकालः:
कर्तृ/विधेय-नाम (predicate nominative)
TypeNoun
Rootकोप + काल (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative singular); षष्ठी-तत्पुरुषः/सम्बन्ध-तत्पुरुषः: कोपस्य कालः
क्षितिपालपुत्रO prince (son of the king)
क्षितिपालपुत्र:
सम्बोधन (address)
TypeNoun
Rootक्षितिपाल + पुत्र (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., vocative singular); षष्ठी-तत्पुरुषः: क्षितिपालस्य पुत्रः
nor / not
:
सम्बन्ध/निषेध (negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
अतिexcessively
अति:
क्रियाविशेषण (adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootअति (अव्यय/उपसर्ग)
Formपरिमाण/अतिशयार्थक-अव्ययम् (adverb: excessively)
कोपःanger
कोपः:
कर्तृ/विधेय-नाम (predicate nominative)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative singular)
स्वजनेamong your own people
स्वजने:
अधिकरण (locus: towards/among one’s own people)
TypeNoun
Rootस्वजन (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., locative singular)
विधेयःto be indulged / to be done
विधेयः:
विधेय-विशेषण (predicate adjective)
TypeAdjective
Rootवि + धा (धातु) → विधेय (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formभविष्यत्कर्मणि-यत्/तव्यत्-प्रत्ययार्थकः (gerundive sense: 'to be done/indulged'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., nominative singular); कोपः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
त्वदर्थकामस्यof one eager for your purpose
त्वदर्थकामस्य:
सम्बन्ध (genitival qualifier of 'जनस्य')
TypeAdjective
Rootत्वद् + अर्थ + काम (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., genitive singular); तत्पुरुषः: त्वदर्थे कामः यस्य (त्वदर्थकामः) — 'desirous of your purpose'; जनस्य इति विशेष्यस्य विशेषणम्
जनस्यof the person
जनस्य:
सम्बन्ध (genitive with 'प्रमादम्')
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., genitive singular)
तस्यof that / of such
तस्य:
सम्बन्ध (correlative genitive: 'of that/such')
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (pronoun, genitive singular)
प्रमादम्mistake / negligence
प्रमादम्:
कर्म (object of 'सोढुम्')
TypeNoun
Rootप्रमाद (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., accusative singular)
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/अपि-कारार्थक-अव्ययम् (particle: even/also)
अर्हसिyou ought / it is proper for you
अर्हसि:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकारः, परस्मैपदम्, मध्यम-पुरुषः, एकवचनम् (present indicative, 2nd person singular)
वीरO hero
वीर:
सम्बोधन (address)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम् (masc., vocative singular)
सोढुम्to endure / to tolerate
सोढुम्:
प्रयोजन/अनुबंध (complement infinitive of 'अर्हसि')
TypeVerb
Rootसह् (धातु) → सोढुं (तुमुन्-प्रत्ययान्तम्)
Formतुमुनन्तम् (infinitive); क्रियार्थक-भावः (to endure/forbear)

'O prince! this is not the time to get angry with your own people. He (Sugriva) is your friend and wishes to do your work. You should bear with him even if he makes a mistake.

T
Tārā
L
Lakṣmaṇa
S
Sugrīva

FAQs

Dharma in leadership includes kṣamā (forbearance): anger must be restrained, especially toward allies and one’s own community.

Tārā pacifies Lakṣmaṇa, urging him not to rupture the alliance by harshness, since Sugrīva intends to serve Rāma’s objective.

Tārā’s diplomacy—she protects relationships and the larger dharmic goal by recommending patience and measured response.