Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

निश्वसन्तं तु तं दृष्ट्वा क्रुद्धं दशरथात्मजम्।बभूवुर्हरयस्त्रस्ता न चैनं पर्यवारयन्।।।।

niśvasantaṃ tu taṃ dṛṣṭvā kruddhaṃ daśarathātmajam | babhūvur harayas trastā na cainaṃ paryavārayan ||

కోపంతో బరువుగా శ్వాసిస్తున్న దశరథనందనుని చూసి వానరులు భయపడ్డారు; అతనిని చుట్టుముట్టే ధైర్యం వారికి లేకపోయింది।

niśvasantamsighing/breathing heavily
niśvasantam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootni-√śvas (श्वस्) (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘तम्’ इति विशेषणम्
tubut
tu:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपात (particle: but/indeed)
tamhim
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (दृश्) (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
kruddhamangry
kruddham:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkruddha (कृदन्त; √krudh क्रुध्)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘तम्’ इति विशेषणम्
daśarathātmajamson of Dasharatha
daśarathātmajam:
Apposition (समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootdaśaratha (प्रातिपदिक) + ātmaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘दशरथस्य आत्मजः’
babhūvuḥbecame
babhūvuḥ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√bhū (भू) (धातु)
Formलिट्-लकार, परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
harayaḥmonkeys
harayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
trastāḥfrightened
trastāḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottrasta (कृदन्त; √tras त्रस्)
Formभूतकृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘हरयः’ इति विशेषणम्
nanot
na:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction: and)
enamhim
enam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootidam (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
paryavārayansurrounded/encircled
paryavārayan:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootpari-ā-√vṛ (वृ) (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; नकारेण निषेधः

The monkeys kept away out of fear to see the son of Dasaratha, who was angry andsighing deeply.

L
Lakshmana
D
Dasaratha
V
Vanaras (harayaḥ)

FAQs

Restraint and situational propriety: when righteous anger is present, others avoid escalation, reflecting non-provocation and respect for moral authority.

Lakṣmaṇa arrives visibly enraged; the vanaras, intimidated, keep their distance.

Gravitas of righteous indignation: Lakṣmaṇa’s seriousness signals commitment to duty and justice.