Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

वालिवधोत्तरशोकः

Sugriva’s Remorse and Tara’s Lament after Vali’s Death

अंहो बतेदं नृवराविषह्यंनिवर्तते मे हृदि साधुवृत्तम्।विवर्णमग्नौ परितप्यमानंकिट्टं यथा राघव जातरूपम्।।

aṃho batedaṃ nṛvara aviṣahyaṃ nivartate me hṛdi sādhuvṛttam |

vivarṇam agnau paritapyamānaṃ kiṭṭaṃ yathā rāghava jātarūpam ||

అయ్యో! హే నరశ్రేష్ఠ రాఘవా, ఈ వేదన అసహ్యము; నా హృదయంలోని సద్గుణాచారం వెనక్కి తగ్గుతోంది, అగ్నిలో వేడెక్కిన బంగారాన్ని మలినం మసకబార్చినట్లు।

अंहोalas; distress/sin (exclamation)
अंहो:
सम्बोधन/उद्गार (exclamatory)
TypeNoun
Rootअंहस् (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (vocative-like exclamation; formally nominative sg.)
बतindeed; alas
बत:
सम्बन्धः (particle; emphasis)
TypeIndeclinable
Rootबत (अव्ययम्)
Formनिपातः (emphatic/exclamatory particle)
इदंthis
इदं:
कर्ता (of निवर्तते)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
नृवरO best of men
नृवर:
सम्बोधन (addressed person)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिकम्) + वर (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गम्, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम् (नृणां वरः इति षष्ठी-तत्पुरुषः)
अविषह्यंunbearable
अविषह्यं:
विशेषणम् (of इदं)
TypeAdjective
Rootवि + सह् (धातुः) → विषह्य (कृदन्त-प्रातिपदिकम्) + अ- (नञ्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; नञ्-पूर्वकं विशेषणम् (अविषह्यम् = असह्यम्)
निवर्ततेturns back; ceases; departs
निवर्तते:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootनि + वृत् (धातुः)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
मेmy; of me
मे:
सम्बन्धः (possessor: 'of me')
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formषष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (enclitic form)
हृदिin (my) heart
हृदि:
अधिकरणम् (locus)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
साधुवृत्तम्good conduct; noble disposition
साधुवृत्तम्:
कर्ता (apposition to इदं; what is ceasing)
TypeNoun
Rootसाधु (प्रातिपदिकम्) + वृत्त (कृदन्त-प्रातिपदिकम्, √वृत्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (साधु च तत् वृत्तम् इति कर्मधारयः)
विवर्णम्discoloured; pale
विवर्णम्:
विशेषणम् (of किट्टम्)
TypeAdjective
Rootवि + वर्ण (प्रातिपदिकम्) / विवर्ण (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम् (contextually adjective to किट्टम्)
अग्नौin fire
अग्नौ:
अधिकरणम् (locus)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
परितप्यमानम्being heated/burnt
परितप्यमानम्:
विशेषणम् (of किट्टम्)
TypeAdjective
Rootपरि + तप् (धातुः) → परितप्यमान (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; वर्तमानकाले कर्मणि-प्रयोगे शानच्-प्रत्ययः (passive present participle: 'being heated')
किट्टम्dross; impurity (of metal)
किट्टम्:
उपमान-उपमेय-भावः (upameya in simile with यथा)
TypeNoun
Rootकिट्ट (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यथाas; like
यथा:
सम्बन्धः (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्ययम्)
Formउपमा-प्रदर्शक-अव्ययम् (comparative particle)
राघवO Raghava (Rama)
राघव:
सम्बोधन (addressed person)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गम्, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्
जातरूपम्gold
जातरूपम्:
उपमानम् (standard of comparison in simile)
TypeNoun
Rootजात (कृदन्त-प्रातिपदिकम्, √जन्) + रूप (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (जातं रूपं यस्य/जातं रूपम् इति रूढिः; 'gold')

'O Rama! this race of mighty monkey chiefs is as though reduced to a half-dead state because of my action and the grief of Angada.

S
Sugriva
R
Rama

FAQs

Dharma is a cultivated inner state; when one commits adharma, the mind’s virtuous disposition is obscured, like gold clouded by impurity under heat.

Sugrīva describes how unbearable remorse has displaced his former good sense and stability.

Self-reflection—he observes the moral deterioration within himself rather than blaming others.