HomeRamayanaBala KandaSarga 17Shloka 20
Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Bala Kanda, Sarga 17, Shloka 20

सप्तदशः सर्गः — देवसंवादः तथा वानर-ऋक्ष-उत्पत्तिः

Divine Council and the Generation of Vanara Allies

देवा महर्षिगन्धर्वास्तार्क्ष्या यक्षा यशस्विन:।नागा: किम्पुरुषाश्चैव सिद्धविद्याधरोरगा:।।।।बहवो जनयामासुर्हृष्टास्तत्र सहस्रश:।वानरान्सुमहाकायान्सर्वान्वै वनचारिण:।।।।अप्सरस्सु च मुख्यासु तथा विद्याधरीषु च।नागकन्यासु च तथा गन्धर्वीणां तनूषु च ।।।।

devā maharṣigandharvās tārkṣyā yakṣā yaśasvinaḥ |

nāgāḥ kimpuruṣāś caiva siddhavidyādharo ragāḥ ||

bahavo janayāmāsur hṛṣṭās tatra sahasraśaḥ |

vānarān sumahākāyān sarvān vai vanacāriṇaḥ ||

apsarassu ca mukhyāsu tathā vidyādharīṣu ca |

nāgakanyāsu ca tathā gandharvīṇāṁ tanūṣu ca ||

దేవులు, మహర్షులు, గంధర్వులు, తార్క్ష్యులు, యశస్సుగల యక్షులు, నాగులు, కింపురుషులు, సిద్ధులు, విద్యాధరులు, ఉరగులు—వీరందరూ అక్కడ ఆనందంతో సహస్రాల సంఖ్యలో అతి మహాకాయులైన, అరణ్యాలలో సంచరించే వానరులను జనింపజేశారు—ప్రధాన అప్సరసుల ద్వారా, విద్యాధరీ స్త్రీల ద్వారా, నాగకన్యల ద్వారా, అలాగే గంధర్వీ స్త్రీల దేహాల ద్వారా కూడా।

देवाःgods
देवाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Nominative plural
महर्षिगन्धर्वाःgreat sages and Gandharvas
महर्षिगन्धर्वाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक) + गन्धर्व (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; द्वन्द्व (महर्षयः च गन्धर्वाः च); Nominative plural
तार्क्ष्याःTārkṣyas (Garuḍas)
तार्क्ष्याः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतार्क्ष्य (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Nominative plural
यक्षाःYakṣas
यक्षाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Nominative plural
यशस्विनःrenowned
यशस्विनः:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootयशस्विन् (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; विशेषण; Nominative plural masculine adjective
नागाःNāgas (serpents)
नागाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Nominative plural
किम्पुरुषाःKimpuruṣas
किम्पुरुषाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम्पुरुष (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Nominative plural
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed
एव:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
सिद्धविद्याधरोरगाःSiddhas, Vidyādharas, and Uragas
सिद्धविद्याधरोरगाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसिद्ध (प्रातिपदिक) + विद्याधर (प्रातिपदिक) + उरग (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; द्वन्द्व (सिद्धाः च विद्याधराः च उरगाः च); Nominative plural
बहवःmany
बहवः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; विशेषण; Nominative plural masculine
जनयामासुःbegot, produced
जनयामासुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; periphrastic perfect
हृष्टाःdelighted
हृष्टाः:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootहृष्ट (कृदन्त; √हृष्)
Formभूतकृदन्त/क्त; प्रथमा, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Nominative plural masculine
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण; place)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक/adverb of place
सहस्रशःin thousands
सहस्रशः:
Kriya-visheshana (क्रिया-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसहस्रशः (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाणवाचक/adverb ‘by thousands’
वानरान्monkeys
वानरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, बहुवचन; पुंलिङ्ग; Accusative plural
सुमहाकायान्of very huge bodies
सुमहाकायान्:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय/उपसर्ग-प्राय) + महा (प्रातिपदिक) + काय (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, बहुवचन; पुंलिङ्ग; विशेषण; कर्मधारय (सुमहान् कायः येषाम्); Accusative plural masculine
सर्वान्all
सर्वान्:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, बहुवचन; पुंलिङ्ग; विशेषण; Accusative plural masculine
वैindeed
वै:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphasis/assertion)
वनचारिणःforest-dwellers
वनचारिणः:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवन (प्रातिपदिक) + चारिन् (प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, बहुवचन; पुंलिङ्ग; विशेषण; समासः (वने चरन्ति) सप्तमी-तत्पुरुष; Accusative plural masculine (agreeing with वानरान्)
अप्सरस्सुamong Apsarases
अप्सरस्सु:
Adhikarana (अधिकरण; source-locative)
TypeNoun
Rootअप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; स्त्रीलिङ्ग; Locative plural
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
मुख्यासुamong the chief (ones)
मुख्यासु:
Adhikarana-anvaya (अधिकरण-विशेषण; to अप्सरस्सु)
TypeAdjective
Rootमुख्य (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; स्त्रीलिङ्ग; विशेषण; Locative plural feminine
तथाlikewise
तथा:
Kriya-visheshana (क्रिया-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; manner adverb
विद्याधरीषुamong female Vidyādharas
विद्याधरीषु:
Adhikarana (अधिकरण; source-locative)
TypeNoun
Rootविद्याधरी (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; स्त्रीलिङ्ग; Locative plural
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
नागकन्यासुamong Nāga maidens
नागकन्यासु:
Adhikarana (अधिकरण; source-locative)
TypeNoun
Rootनाग (प्रातिपदिक) + कन्या (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; स्त्रीलिङ्ग; समासः षष्ठी-तत्पुरुष (नागानां कन्याः); Locative plural
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तथाlikewise
तथा:
Kriya-visheshana (क्रिया-विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; manner adverb
गन्धर्वीणाम्of female Gandharvas
गन्धर्वीणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगन्धर्वी (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, बहुवचन; स्त्रीलिङ्ग; Genitive plural
तनूषुin bodies
तनूषु:
Adhikarana (अधिकरण; source-locative)
TypeNoun
Rootतनू (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; स्त्रीलिङ्ग; Locative plural
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय

The devatas, rishis, gandharvas, garudas, yakshas, kimpurushas, siddhas, vidyadharas, uragas and many others were immensely pleased. Thousands of gigantic monkeys wandering in forests were procreated from principal apsarasas - vidhyadaris, nagas, and gandharvas.

D
Devas
M
Maharṣis
G
Gandharvas
Y
Yakṣas
N
Nāgas
S
Siddhas
V
Vidyādharas
U
Uragas
A
Apsarases
V
Vānaras

FAQs

Dharma is safeguarded by collective responsibility: many orders of beings contribute resources and lineage so that adharma can be checked when it threatens the world.

A catalog-like account describes how numerous divine and semi-divine groups participate in producing vast Vānara forces destined to assist Rāma’s future campaign.

Hṛṣṭatā (joyful willingness) in service: the participants act gladly for a righteous end, modeling cooperative duty rather than reluctant compliance.