Shloka 1

Adhyaya 74Battle with Mahishasura

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे औत्तममन्वन्तरे त्रिसप्ततितमोऽध्यायः चतुःसप्ततितमोऽध्यायः—७४ ।

मार्कण्डेय उवाच ।

राजाभूद्विख्यातः स्वराष्ट्रो नाम वीर्यवान् ।

अनेकयज्ञकृत् प्राज्ञः संग्रामेष्वपराजितः ॥

iti śrīmārkaṇḍeyapurāṇe auttamamanvantare trisaptatitamo 'dhyāyaḥ catuḥ saptatitamo 'dhyāyaḥ- 74 / mārkaṇḍeya uvāca rājābhūd vikhyātaḥ svarāṣṭro nāma vīryavān / anekayajñakṛt prājñaḥ saṃgrāmeṣv aparājitaḥ

ఇట్లు శ్రీమార్కండేయపురాణంలో ఔత్తమ మన్వంతరంలోని డెబ్బైమూడవ అధ్యాయం సమాప్తమైంది. డెబ్బైనాలుగవ అధ్యాయం ప్రారంభమగుచున్నది. మార్కండేయుడు పలికెను—స్వరాష్ట్రుడని ప్రసిద్ధుడైన ఒక రాజు ఉండెను; పరాక్రమంలో మహాబలుడు, అనేక యజ్ఞాలు చేసినవాడు, జ్ఞాని, యుద్ధాలలో అజేయుడు.

इतिthus; so
इति:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-समाप्तिसूचक (quotative/closure particle)
श्रीमार्कण्डेयपुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
श्रीमार्कण्डेयपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootश्रीमार्कण्डेयपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; समासः श्री + मार्कण्डेय + पुराण (तत्पुरुष/षष्ठी-तत्पुरुष: 'of Markandeya')
औत्तममन्वन्तरेin the Auttama Manvantara
औत्तममन्वन्तरे:
Adhikarana (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootऔत्तममन्वन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन; समासः औत्तम + मन्वन्तर (तत्पुरुष)
त्रिसप्ततितमःseventy-third
त्रिसप्ततितमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रिसप्तति-तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; क्रमवाचक (ordinal); समासः त्रि + सप्तति (तत्पुरुष) + तम (प्रत्यय)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
चतुःसप्ततितमःseventy-fourth
चतुःसप्ततितमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुःसप्तति-तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; क्रमवाचक (ordinal); समासः चतुः + सप्तति (तत्पुरुष) + तम (प्रत्यय)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
७४74
७४:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Root७४ (संख्या)
Formअव्यय; संख्यावाचक (numeral)
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
राजाa king
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
अभूत्was; became
अभूत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
विख्यातःrenowned
विख्यातः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविख्यात (प्रातिपदिक; √ख्या (धातु) से क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; भूतकृदन्त (क्त)
स्वराष्ट्रःSvarāṣṭra (name)
स्वराष्ट्रः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस्वराष्ट्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; समासः स्व + राष्ट्र (कर्मधारय: 'own-kingdom')
नामby name
नाम:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; नामनिर्देशक (particle indicating name)
वीर्यवान्powerful; valiant
वीर्यवान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; मतुप्-प्रत्ययान्त (possessive)
अनेकयज्ञकृत्performer of many sacrifices
अनेकयज्ञकृत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक + यज्ञ + कृत् (प्रातिपदिक; √कृ (धातु) से कृत्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; समासः अनेक-यज्ञ (षष्ठी/कर्मधारय-आधारित) + कृत् (तत्पुरुष: 'performer of many sacrifices'); कृदन्त: कृत् (कर्तरि)
प्राज्ञःwise
प्राज्ञः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
संग्रामेषुin battles
संग्रामेषु:
Adhikarana (अधिकरण/सप्तमी)
TypeNoun
Rootसंग्राम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), बहुवचन
अपराजितःunconquered; undefeated
अपराजितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअपराजित (प्रातिपदिक; √जि (धातु) से क्त, उपसर्ग-पराजि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; नञ्-पूर्वक; भूतकृदन्त (क्त)
Mārkaṇḍeya (narrator) within the Manvantara narration
Royal dharmaYajña as kingship dutyManvantara narrative sequencingIdeal king archetype

FAQs

The Purāṇa introduces the king through markers of rājarṣi-ideal: valor restrained by wisdom, and public religion through yajña. Fame is grounded not in conquest alone but in dharmic governance and sacrificial responsibility.

Vaṃśānucarita (accounts of kings and exemplary rulers) situated within Manvantara (since the chapter is explicitly placed in the Auttama Manvantara).

The king’s ‘many sacrifices’ can be read as harmonizing the microcosm (kingdom) with the macrocosm (cosmic order). Being ‘unconquered’ symbolizes inner sovereignty—steadfastness in dharma amid conflict.