Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 12The Son Describes the Narakas: Mahāraurava, Tamas, Nikṛntana, Apratiṣṭha, Asipatravana, and Taptakumbha

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे पितृपुत्रसंवादो नाम एकादशोऽध्यायः ।

द्वादशोऽध्यायः ।

पितोवाच— साधु वत्स! त्वयाख्यातं संसारगहनं परम् ।

ज्ञानप्रदानसम्भूतं समाश्रित्य महाफलम् ॥

iti śrī-mārkaṇḍeya-purāṇe pitṛ-putra-saṁvādo nāma ekādaśo ’dhyāyaḥ | dvādaśo ’dhyāyaḥ | pitovāca— sādhu vatsa tvayākhyātaṁ saṁsāra-gahanaṁ param | jñāna-pradāna-sambhūtaṁ samāśritya mahā-phalam ||

ఇట్లు శ్రీమార్కండేయ పురాణంలోని ‘తండ్రి-కొడుకు సంభాషణ’ అనే పదకొండవ అధ్యాయం ముగిసింది. ఇప్పుడు పన్నెండవ అధ్యాయం ప్రారంభమవుతుంది. తండ్రి పలికెను— “శుభం, శుభం, ప్రియ కుమారా! నీవు సంసారమనే గాఢ వనాన్ని వివరించావు; జ్ఞానదానమునుండి ఉద్భవించే మహాఫలాన్ని ఆశ్రయించి…”

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिसमाप्त्यर्थक अव्यय (quotative/end marker)
श्रीमार्कण्डेयपुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Purāṇa
श्रीमार्कण्डेयपुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री-मर्कण्डेय-पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (neuter), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; तत्पुरुषः: मर्कण्डेयस्य पुराणम्; ‘श्री’ उपपद-पूर्वपद (honorific)
पितृपुत्रसंवादःthe dialogue of father and son
पितृपुत्रसंवादः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपितृ-पुत्र-संवाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन; द्वन्द्वः (itaretara): पितृ च पुत्र च (father and son) + संवाद (dialogue)
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formसंज्ञासूचक अव्यय (indeclinable indicating name)
एकादशःeleventh
एकादशः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकादश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (masculine), प्रथमा विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समास (numeral compound) used adjectivally
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
द्वादशःtwelfth
द्वादशः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वादश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समास (numeral compound) used adjectivally
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
पिताthe father
पिता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
साधुwell done, good
साधु:
Sambodhana/Prayojana (सम्बोधन/भाव)
TypeIndeclinable
Rootसाधु (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formप्रशंसावाचक अव्यय (interjection of approval)
वत्सdear child
वत्स:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवत्स (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
त्वयाby you
त्वया:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम (2nd person pronoun), तृतीया विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
आख्यातम्told, explained
आख्यातम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootआ-ख्या (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive sense)
संसारगहनम्the deep/complex (nature) of saṃsāra
संसारगहनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसंसार-गहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः: संसारस्य गहनम् (the depth/complexity of saṃsāra)
परम्supreme, very great
परम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण of संसारगहनम्
ज्ञानप्रदानसम्भूतम्arisen from the giving of knowledge
ज्ञानप्रदानसम्भूतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्ञान-प्रदान-सम्भूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifier) of (तत्/एतत्) understood; तत्पुरुषः: ज्ञानस्य प्रदानम् (bestowal of knowledge) तस्मात् सम्भूतम् (arisen from)
समाश्रित्यhaving resorted to
समाश्रित्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-आ-श्रि (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having resorted to/depending on’
महाफलम्great fruit/result
महाफलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहा-फल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; कर्मधारयः: महत् फलम्
Pitṛ (father) speaking

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Didactic dialoguePraise of knowledgeTransition to naraka taxonomy

FAQs

The father validates the son’s analysis of saṃsāra and elevates jñāna (knowledge) as yielding ‘great fruit,’ setting the tone for practical moral instruction through vivid consequence (naraka descriptions).

A framing transition in a didactic saṃvāda; functionally supports dharma instruction and moral psychology rather than the five formal Purāṇic characteristics.

The chapter break marks a pedagogical shift: from general existential diagnosis (saṃsāra-gahana) to concrete visualization (narakas) to deepen dispassion and ethical clarity.