गुरुत्वेनाभिभवति नास्ति मातृसमो गुरु: । आचार्य सदा दस श्रोत्रियोंसे बढ़कर है। उपाध्याय (विद्यागुरु) दस आचार्योसे अधिक महत्त्व रखता है, पिता दस उपाध्यायोंसे बढ़कर है और माताका महत्त्व दस पिताओंसे भी अधिक है। वह अकेली ही अपने गौरवके द्वारा सारी पृथ्वीको भी तिरस्कृत कर देती है। अतः माताके समान दूसरा कोई गुरु नहीं है ।। गुरुर्गरीयान् पितृतो मातृतश्नलेति मे मति:
guru-tvenābhibhavati nāsti mātṛ-samaḥ guruḥ | ācāryaḥ sadā daśa śrotriyebhyo ’dhikaḥ | upādhyāyo daśācāryebhyo ’dhikaḥ | pitā daśopādhyāyebhyo ’dhikaḥ | mātā daśa-pitṛbhyo ’py adhikā | sā ekā sva-gauraveṇa sarvāṃ pṛthivīm api tiraskaroti | ataḥ mātṛ-samaḥ anyaḥ ko ’pi guruḥ nāsti || guruḥ garīyān pitṛto mātṛtaś ca iti me matiḥ ||
భీష్ముడు పలికెను—గౌరవ ప్రమాణంలో తల్లిని మించినవాడు లేడు; ఆమెకు సమానమైన గురువు లేదు. ఆచార్యుడు పది మంది శ్రోత్రియులకన్నా గొప్పవాడు; ఉపాధ్యాయుడు పది ఆచార్యులకన్నా; తండ్రి పది ఉపాధ్యాయులకన్నా; తల్లి పది తండ్రులకన్నా కూడా అధిక పూజ్యురాలు. తన ఒక్క గౌరవంతోనే ఆమె సమస్త భూమిని కూడా మసకబార్చుతుంది. అందువల్ల తల్లితో సమానమైన మరొక గురువు లేడు; నా అభిప్రాయంలో గురువు తండ్రికన్నా భారమైనవాడు, తల్లి మరింత ఉన్నతురాలు.
भीष्म उवाच
Bhishma ranks sources of authority and gratitude, concluding that the mother is the highest object of reverence—greater even than learned teachers and the father—because her singular dignity and sacrifice ground one’s very life and moral formation.
In the Shanti Parva’s instruction on dharma, Bhishma advises Yudhishthira by laying out a hierarchy of venerable figures (śrotriya, ācārya, upādhyāya, father, mother) to clarify whom one must honor most and why.