इस प्रकार श्रीमह्याभारत आश्वमेधिकपर्वके अन्तर्गत अश्वमेधपर्वमें श्रीकृष्ण और युधिषछिरका संवादविषयक बारहवाँ अध्याय पूरा हुआ,अत्र गाथा: कामगीता: कीर्तयन्ति पुराविद: । शृणु संकीर्त्यमानास्ता अखिलेन युधिष्छिर । नाहं शक््यो<नुपायेन हन्तुं भूतेन केनचित् युधिष्ठिर! इस विषयमें प्राचीन बातोंके जानकार विद्वान् एक पुरातन गाथाका वर्णन किया करते हैं, जो कामगीता कहलाती है। उसे मैं आपको सुनाता हूँ, सुनिये। कामका कहना है कि कोई भी प्राणी वास्तविक उपाय (निर्ममता और योगाभ्यास)-का आश्रय लिये बिना मेरा नाश नहीं कर सकता है
atra gāthāḥ kāmagītāḥ kīrtayanti purāvidaḥ | śṛṇu saṅkīrtyamānās tā akhilena yudhiṣṭhira | nāhaṃ śakyo'nupāyena hantuṃ bhūtena kenacit ||
వాయుదేవుడు పలికెను—ఈ విషయమున ప్రాచీన సంప్రదాయములను తెలిసిన పండితులు ‘కామగీతలు’ అని ప్రసిద్ధమైన పాత గాథలను పఠించుచున్నారు. యుధిష్ఠిరా, అవి సమగ్రంగా నేను నీకు వినిపించుచున్నాను; వినుము—“యథార్థ ఉపాయం లేక ఏ ప్రాణియు నన్ను నశింపజేయలేడు.” ఇక్కడ కామము (ఆకాంక్ష) ప్రకటించుచున్నది: కేవలం బలముతో గాని సాధారణ ప్రయత్నముతో గాని దానిని జయించలేరు; నిర్మమత్వము (వైరాగ్యము) మరియు యోగాభ్యాసముతో కూడిన నియమబద్ధ సాధనయే దానిపై ఆధిపత్యమును ఇస్తుంది.
वायुदेव उवाच
Desire (Kāma) is not conquered by brute suppression or ordinary effort; it yields only to a ‘proper method’—disciplined inner practice, especially detachment and yogic restraint—so that the mind no longer feeds it.
Vāyu addresses Yudhiṣṭhira and introduces an ancient set of traditional stanzas called the Kāmagītāḥ. He begins the recitation with Kāma’s own claim that no creature can destroy it unless one adopts the true means of overcoming it.