Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च

अप्राप्य तं निवर्तन्ते वाच्यस्त्वेकाक्षरेण सः एकाक्षरेण तद्वाच्यम् ऋतं परमकारणम्

aprāpya taṃ nivartante vācyastvekākṣareṇa saḥ ekākṣareṇa tadvācyam ṛtaṃ paramakāraṇam

ఆయనను అందుకోలేక వాక్కు తిరిగి వస్తుంది. అయినా ఆయన ఏకాక్షరంతో సూచ్యుడు; ఆ ఏకాక్షరంతోనే ఆయన వాచ్యుడు—ఆయనే ఋతం, పరమకారణం.

aprāpyanot attaining
aprāpya:
tamHim (the Supreme)
tam:
nivartantereturn/withdraw
nivartante:
vācaḥwords/speech
vācaḥ:
tuhowever/indeed
tu:
vācyasto be denoted/indicated
vācyas:
ekākṣareṇaby a single syllable
ekākṣareṇa:
saḥHe
saḥ:
tad-vācyamthat which is denoted by it
tad-vācyam:
ṛtamṚta (cosmic truth/order)
ṛtam:
parama-kāraṇamthe highest cause
parama-kāraṇam:

Suta Goswami (narrating the Linga Purana teaching to the sages of Naimisharanya; describing the transcendent Shiva-tattva revealed as the Linga)