Previous Verse
Next Verse

Shloka 18

Bhāgavatam Mahimā — The Glory, Measure, Transmission, and Gift of Śrīmad-Bhāgavatam

श्रीमद्भ‍ागवतं पुराणममलं यद्वैष्णवानां प्रियं यस्मिन् पारमहंस्यमेकममलं ज्ञानं परं गीयते । तत्र ज्ञानविरागभक्तिसहितं नैष्कर्म्यमाविष्कृतं तच्छृण्वन् सुपठन् विचारणपरो भक्त्या विमुच्येन्नर: ॥ १८ ॥

śrīmad-bhāgavataṁ purāṇam amalaṁ yad vaiṣṇavānāṁ priyaṁ yasmin pāramahaṁsyam ekam amalaṁ jñānaṁ paraṁ gīyate tatra jñāna-virāga-bhakti-sahitaṁ naiṣkarmyam āviskṛtaṁ tac chṛṇvan su-paṭhan vicāraṇa-paro bhaktyā vimucyen naraḥ

శ్రీమద్భాగవతం నిర్మలమైన పురాణం; వైష్ణవులకు అత్యంత ప్రియము. ఇందులో పరమహంసుల ఏకైక శుద్ధమైన పరమజ్ఞానం గానమవుతుంది. ఇందులో జ్ఞానం, వైరాగ్యం, భక్తితో కూడిన నైష్కర్మ్యము వెల్లడించబడుతుంది. భక్తితో విని, సరిగా పఠించి, విచారణచేసేవాడు సంపూర్ణ విముక్తి పొందుతాడు.

श्रीमद्भागवतम्Śrīmad Bhāgavatam
श्रीमद्भागवतम्:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootश्रीमद्भागवत (प्रातिपदिक) = श्रीमत् + भागवत
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (1st/2nd Nom/Acc), एकवचन
पुराणम्Purāṇa
पुराणम्:
विशेष्य-सम्बन्ध (appositional)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (1st/2nd Nom/Acc), एकवचन; अप्पोजिशन (in apposition to श्रीमद्भागवतम्)
अमलम्spotless
अमलम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootअमल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; विशेषणम् (qualifies पुराणम्/श्रीमद्भागवतम्)
यत्which
यत्:
सम्बन्ध (relative)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
वैष्णवानाम्of the Vaiṣṇavas
वैष्णवानाम्:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootवैष्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), बहुवचन
प्रियम्dear
प्रियम्:
विधेय-विशेषण (predicate)
TypeAdjective
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; विधेय-विशेषण (predicate adjective of यत्/श्रीमद्भागवतम्)
यस्मिन्in which
यस्मिन्:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
पारमहंस्यम्the supreme (paramahaṁsa) doctrine/way
पारमहंस्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपारमहंस्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन
एकम्one, unique
एकम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ज्ञानम्/पारमहंस्यम्)
अमलम्spotless
अमलम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootअमल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ज्ञानम्)
ज्ञानम्knowledge
ज्ञानम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन
परम्supreme
परम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; विशेषणम् (qualifies ज्ञानम्)
गीयतेis sung/celebrated
गीयते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
तत्रtherein
तत्र:
अधिकरण (adverbial locus)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देश/प्रसङ्गवाचक अव्यय (locative adverb: 'there/in it')
ज्ञानविरागभक्तिसहितम्accompanied by knowledge, detachment, and devotion
ज्ञानविरागभक्तिसहितम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootज्ञान-वि-राग-भक्ति-सहित (प्रातिपदिक) = ज्ञान + विराग + भक्ति + सहित
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (ज्ञान-विराग-भक्ति-समेतम्) विशेषणम् (qualifies नैष्कर्म्यम्)
नैष्कर्म्यम्freedom from (binding) action
नैष्कर्म्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootनैष्कर्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन
आविष्कृतम्made manifest
आविष्कृतम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootआविष्कृ (धातु)
Formकृदन्त; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifies नैष्कर्म्यम्)
तत्that (text)
तत्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; निर्देश (refers to the text/that)
शृण्वन्hearing
शृण्वन्:
कर्ता (agent/participant)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formकृदन्त; शतृ-प्रत्यय (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि (agentive)
सुपठन्well-reading/reciting
सुपठन्:
कर्ता (agent/participant)
TypeVerb
Rootसु + पठ् (धातु)
Formकृदन्त; शतृ-प्रत्यय (present active participle) with उपसर्ग/अव्यय 'सु' (well), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
विचारणपरःintent on reflection/inquiry
विचारणपरः:
विशेषण
TypeAdjective
Rootविचारणपर (प्रातिपदिक) = विचारण + पर
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (Nominative), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (विचारणे परः) विशेषणम् (qualifies नरः)
भक्त्याby devotion
भक्त्या:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
विमुच्येत्would be liberated
विमुच्येत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootवि + मुच् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद
नरःa person
नरः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (Nominative), एकवचन

Because Śrīmad-Bhāgavatam is completely free of contamination by the modes of nature, it is endowed with extraordinary spiritual beauty and is therefore dear to the pure devotees of the Lord. The word pāramahaṁsyam indicates that even completely liberated souls are eager to hear and narrate Śrīmad-Bhāgavatam. Those who are trying to be liberated should faithfully serve this literature by hearing and reciting it with faith and devotion.

V
Vaiṣṇavas
P
Paramahaṁsas

FAQs

This verse teaches that by hearing, properly reciting, and thoughtfully reflecting on Śrīmad-Bhāgavatam with devotion, a person becomes liberated.

At the conclusion of the Bhāgavatam’s narration, Sūta Gosvāmī summarizes its unique greatness: it is a spotless Purāṇa that reveals the highest paramahaṁsa knowledge and the path of bhakti leading to freedom.

Make regular time to hear/read Bhāgavatam, study it attentively, and contemplate its teachings—allowing devotion to deepen while naturally reducing unhealthy attachments.