Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

मैत्रीप्रतिष्ठा

Rama–Sugriva Alliance and Fire-Rite of Friendship

ततो हनूमान्सन्त्यज्य भिक्षुरूपमरिन्दमः।।4.5.14।।काष्ठयोस्स्वेन रूपेण जनयामास पावकम्।दीप्यमानं ततो वह्निं ह्निं पुष्पैरभ्यर्च्य सत्कृतम्4.5.15।।तयोर्मध्येऽथ सुप्रीतो निदधे सुसमाहितः।

tato hanūmān santyajya bhikṣu-rūpam arindamaḥ || 4.5.14 ||

kāṣṭhayos svena rūpeṇa janayāmāsa pāvakam |

பின்பு அரிநாசகனான ஹனுமான் பிச்சைவேடத்தை விட்டு தன் இயல்புருவை எடுத்துக் கொண்டு, இரண்டு மரக்கட்டைகளை உரசி பாவகமான தீயை எழுப்பினான்.

ततःthen/thereafter
ततः:
क्रियाविशेषण (Temporal adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, काल/अनन्तर (adverb: thereafter)
हनूमान्Hanuman
हनूमान्:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootहनूमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
सन्त्यज्यhaving given up
सन्त्यज्य:
पूर्वकालक्रिया (Pūrvakāla-kriyā)
TypeVerb
Rootसम् + त्यज् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund): "having abandoned"
भिक्षुरूपम्mendicant form
भिक्षुरूपम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootभिक्षु (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; तत्पुरुषः: "भिक्षोः रूपम्"
अरिन्दमःsubduer of enemies
अरिन्दमः:
कर्तृविशेषण (Kartṛ-viśeṣaṇa)
TypeNoun
Rootअरि (प्रातिपदिक) + दम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः: "अरिणां दमः" = subduer of enemies; हनूमत्-विशेषणम्
काष्ठयोःof the two sticks
काष्ठयोः:
अधिकरण/सम्बन्ध (Genitive relation; source context)
TypeNoun
Rootकाष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), द्विवचन; "of the two pieces of wood"
स्वेनwith his own
स्वेन:
करणविशेषण (Karaṇa-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया (करण), एकवचन; रूपेण इत्यस्य विशेषणम्
रूपेणby (his) form
रूपेण:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), एकवचन
जनयामासgenerated/produced
जनयामास:
क्रिया (Kriyā/Predicate)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्; णिच् (causative) "caused to be produced"
पावकम्fire
पावकम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपावक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
दीप्यमानम्blazing
दीप्यमानम्:
कर्मविशेषण (Karma-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootदीप् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वह्निम् इत्यस्य विशेषणम्
ततःthen
ततः:
क्रियाविशेषण (Temporal adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, अनन्तर (then)
वह्निम्fire
वह्निम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवह्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
पुष्पैःwith flowers
पुष्पैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
अभ्यर्च्यhaving worshipped
अभ्यर्च्य:
पूर्वकालक्रिया (Pūrvakāla-kriyā)
TypeVerb
Rootअभि + अर्च् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund): "having worshipped/offered"
सत्कृतम्duly honoured
सत्कृतम्:
कर्मविशेषण (Karma-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootसत् (प्रातिपदिक) + कृत (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः: "सत् + कृतम्" = duly honoured; वह्निम् इत्यस्य विशेषणम्
तयोःof the two (of them)
तयोः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम)
Formषष्ठी (सम्बन्ध), द्विवचन
मध्येin the middle
मध्ये:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
अथthen
अथ:
सम्बन्ध (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय, अनन्तर/प्रस्ताव (then/now)
सुप्रीतःvery pleased
सुप्रीतः:
कर्तृविशेषण (Kartṛ-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + प्रीत (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः: "सु + प्रीतः"; कर्तृविशेषणम्
निदधेplaced
निदधे:
क्रिया (Kriyā/Predicate)
TypeVerb
Rootनि + धा (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपदम्
सुसमाहितःwell-composed / attentive
सुसमाहितः:
कर्तृविशेषण (Kartṛ-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय) + समाहित (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः: "सु + समाहितः"; कर्तृविशेषणम्

Then, Hanuman vanquisher of enemies, gave up his guise of a mendicant, assumed his natural form and generated fire by rubbing two pieces of wood. Wellpleased at heart, he made an offering of flowers to the flaming fire and placed it between them.

H
Hanumān
F
Fire (Agni)

FAQs

Dharma is upheld through proper rite and witness: the friendship is not casual but sanctified through fire, reflecting maryādā in forming alliances.

Hanumān drops his disguise and prepares the sacred fire needed for the formalization of the pact between Rāma and Sugrīva.

Hanumān’s competence and service-mindedness: he facilitates a dharmic procedure with alertness and ritual propriety.