Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

विन्ध्यगुहाविचयः — Searching the Vindhya Caves and the Cursed Forest

Southern Search

स तु दूरमुपागम्य सर्वैस्तै: कपिसत्तमैः।विचिनोति स्म विन्ध्यस्य गुहाश्च गहनानि च।।।।पर्वताग्रान्नदीदुर्गान्सरांसि विपुलान्द्रुमान्।वृक्षषण्डांश्च विविधान्पर्वतान्घनपादपान्।।।।

sa tu dūram upāgamya sarvais taiḥ kapisattamaiḥ |

vicinoti sma vindhyasya guhāś ca gahanāni ca ||

parvatāgrān nadīdurgān sarāṃsi vipulān drumān |

vṛkṣaṣaṇḍāṃś ca vividhān parvatān ghanapādapān ||

அவன் அந்தச் சிறந்த கபிகளுடன் தொலைதூரம் முன்னே சென்று, விந்தியப் பகுதியின் குகைகளையும் ஊடுருவ இயலாத அடர்ந்த இடங்களையும் தேடினான். அவர்கள் மலைச் சிகரங்கள், நதிகளால் காக்கப்படும் கடினப் பகுதிகள், ஏரிகள், பெருமரங்கள், பலவகை மரக்கூட்டங்கள், அடர்ந்த தாவரங்களால் மூடப்பட்ட மலைகள் ஆகியவற்றைச் சோதித்தனர்.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात
दूरम्far
दूरम्:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण/extent)
TypeIndeclinable
Rootदूर (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण अव्यय (adverbial accusative)
उपागम्यhaving gone/approached
उपागम्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootउप + आ + गम् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive); अर्थः—having approached/gone near
सर्वैःwith all
सर्वैः:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम्—कपिसत्तमैः
तैःwith those
तैः:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; सर्वनाम
कपिसत्तमैःwith the best of monkeys
कपिसत्तमैः:
Sahakāraka (सहकारक)
TypeNoun
Rootकपि + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (कपीनां सत्तमाः); पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
विचिनोतिsearches
विचिनोति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + चि (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदी
स्म(in past narration)
स्म:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootस्म (अव्यय)
Formभूतार्थे स्म-प्रयोग (particle indicating past/habitual)
विन्ध्यस्यof Vindhya
विन्ध्यस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootविन्ध्य (प्रातिपदिक/नाम)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचन
गुहाःcaves
गुहाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगुहा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
गहनानिdense places
गहनानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘dense tracts’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
पर्वताग्रान्mountain-peaks
पर्वताग्रान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपर्वत + अग्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (पर्वतानाम् अग्राणि/अग्राः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
नदीदुर्गान्river-forts/inaccessible river tracts
नदीदुर्गान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootनदी + दुर्ग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (नदीभिः दुर्गाः/नदीसम्बद्ध-दुर्गाः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सरांसिlakes/ponds
सरांसि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
विपुलान्huge
विपुलान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविपुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम्—द्रुमान्
द्रुमान्trees
द्रुमान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
वृक्षषण्डान्groves/clumps of trees
वृक्षषण्डान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवृक्ष + षण्ड (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (वृक्षाणां षण्डाः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक
विविधान्various
विविधान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषणम्—वृक्षषण्डान्/पर्वतान्
पर्वतान्mountains
पर्वतान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
घनपादपान्dense trees
घनपादपान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootघन + पादप (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (घनाः पादपाः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन

(Then) they noticed a place covered with creepers and bushes. As soon as they entered the dreadful forest, they saw a demon of wicked deeds, unafraid even of gods.

V
Vindhya
V
vānarāḥ (monkeys)

FAQs

Dharma here is steadfast duty: the searchers persist methodically through difficult terrain, modeling disciplined effort in service of a righteous mission.

A band of Vānara searchers ranges far into the Vindhya area, systematically examining caves, peaks, lakes, and forests as part of the broader quest connected to Sītā.

Perseverance and thoroughness—careful, exhaustive searching rather than haste or despair.