निवातकवचैः सह अर्जुनस्य रथयुद्धम्
Arjuna’s chariot engagement with the Nivātakavacas
वभूव परमप्रीतो देवराजं च पूजयन् | त॑ं तथादीनमनसं राजानं हर्षसम्प्लुतम्,अतः देवराजका पूजन करके वे बड़े प्रसन्न हुए। उदारचित्त राजा युधिष्ठिरको इस प्रकार हर्षमें मगन देखकर परम बुद्धिमान् देवराज इन्द्रने कहा--पाण्डुनन्दन! तुम इस पृथ्वीका शासन करोगे। कुन्तीकुमार! अब तुम पुन: काम्यक वनके कल्याणकारी आश्रममें चले जाओ
Vaiśampāyana uvāca | babhūva paramaprīto devarājaṃ ca pūjayan | taṃ tathā dīnamānasaṃ rājānaṃ harṣasamplutam | tato devarāja indraḥ paramabuddhimān uvāca—pāṇḍunandana! tvaṃ pṛthivīṃ śāsiṣyasi | kuntīkumāra! idānīṃ punaḥ kāmyaka-vanasya kalyāṇakāriṇyāṃ āśrame gaccha ||
வைசம்பாயனர் கூறினார்— தேவராஜனை வழிபட்டு அவர் மிகுந்த மகிழ்ச்சி அடைந்தார். முன்பு மனம் தளர்ந்திருந்த அரசன் யுதிஷ்டிரன் இப்போது ஆனந்தத்தில் மூழ்கியதைப் பார்த்து, பேரறிவுடைய தேவராஜன் இந்திரன் கூறினான்— “பாண்டுநந்தனே! நீ இந்தப் பூமியை ஆள்வாய். குந்திப்புத்ரனே! இப்போது மீண்டும் காம்யக வனத்தின் நல்வாழ்வளிக்கும் ஆசிரமத்திற்குச் செல்.”
वैशम्पायन उवाच
Respectful worship and steadfastness in adversity invite renewed clarity and divine reassurance; rightful kingship is framed as a dharmic destiny, not mere ambition.
After honouring Indra, Yudhiṣṭhira’s earlier dejection turns into joy; Indra then foretells his future sovereignty and instructs him to return to the hermitage in the Kāmyaka forest.