युद्धसंग्रहः
Kurukṣetra Campaign in Summary
विपणापणवान् रम्यो भक्ष्यभोज्यविहारवान्
vaiśampāyana uvāca | vipaṇāpaṇavān ramyo bhakṣyabhojyavihāravān | sa mahān parvataparaḥ mahotsavaḥ parama-maṅgalamayaḥ pratibhāti | tatra dūkānāni ca bāzārāś ca āsan | bhakṣya-bhojyāni yathā-iṣṭaṃ prāpyante sma | sarvataḥ paribhramaṇa-vihārasya saukaryaṃ āsīt | vastra-mālānāṃ rāśayaḥ saṃnihitāḥ | vīṇā-veṇu-mṛdaṅgāś ca vādyante sma | etaiḥ sarvaiḥ tatra ramyatā bahu vardhitā | tatra dīnānām andhānām anāthānāṃ ca nityam surā-maireya-miśritaṃ bhakṣya-bhojyaṃ dīyate sma |
வைசம்பாயனர் கூறினார்—அந்த மாபெரும் மலையின் உச்சியில் நடைபெற்ற அந்த மகோத்ஸவம் பரம மங்களமயமாகத் தோன்றியது. அங்கே கடைகளும் சந்தைகளும் அமைந்திருந்தன; விரும்பிய அளவு உணவும் பானமும் மிகுதியாகக் கிடைத்தன; எல்லாத் திசைகளிலும் உலாவலும் விளையாட்டும் எளிதாக இருந்தது. ஆடைகளும் மலர்மாலைகளும் குவியல்களாக வைக்கப்பட்டிருந்தன; வீணை, வேணு, மிருதங்கத்தின் ஒலிகள் திசையெங்கும் முழங்கின. இவையெல்லாம் அந்த இடத்தின் அழகை மேலும் பெருக்கின. மேலும் ஏழைகள், குருடர்கள், அனாதைகள் ஆகியோருக்காக சுரா-மைரேய கலந்த உணவு-பானங்கள் இடையறாது வழங்கப்பட்டன.
वैशम्पायन उवाच
The passage highlights a ruler’s public prosperity expressed through orderly celebration and generosity: abundance is not merely displayed but also redistributed to society’s most vulnerable (the poor, blind, and orphaned). It frames auspiciousness (maṅgala) as including social care alongside spectacle.
Vaiśampāyana describes a grand mountain-set festival with bustling markets, plentiful food, music, and leisure. Alongside the festivities, continuous distribution of provisions is arranged for disadvantaged people, indicating organized public charity during the celebration.