Agastyopadeśa: Viṣṇupada-stava-sādhanā and Paraśurāma’s Darśana of Hari
यं वै प्रसन्ना असुराः सुरा नराः सकिन्नरास्तिर्यकेयोनयो ऽपि हि / गताः स्वरूपं निखलं विहाय ते देहस्त्र्यपत्यार्थममत्वमीश्वर
yaṃ vai prasannā asurāḥ surā narāḥ sakinnarāstiryakeyonayo 'pi hi / gatāḥ svarūpaṃ nikhalaṃ vihāya te dehastryapatyārthamamatvamīśvara
ஈசுவரனே! உன்னால் அருள்பெற்று அசுரர், சுரர், மனிதர், கின்னரர், திர்யக்-யோனியினரும் தங்கள் முழு இயல்பையும் விட்டு உன் அடியை அடைகிறார்கள்; ஆனால் உடல், மனைவி, பிள்ளைகள் என்பதற்காக ‘எனது’ என்ற மமத்துவத்தில் சிக்குகின்றனர்।