Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

अविद्याबीज-निरूपणं, योगस्वरूप-उपदेशः, मूर्तहरिधारणा-समाधि, जनकवंशीय-राजर्षिसंवादः

यत्राशक्तस्य मे दोषो नैवास्त्य् अपहृते त्वया बन्धायैव भवत्य् एषा अविद्याप्य् अक्रमोज्झिता

yatrāśaktasya me doṣo naivāsty apahṛte tvayā bandhāyaiva bhavaty eṣā avidyāpy akramojjhitā

यत्र मेऽशक्तस्य दोषो नैवास्ति, त्वया अपहृते; एषा तु अविद्या अक्रमोज्झिता अपि बन्धायैव भवति।

यत्रwhere; in the case when
यत्र:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देश/प्रसङ्गवाचक (where/when)
अशक्तस्यof (one who is) unable
अशक्तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootअ (नञ्) + शक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; नञ्-तत्पुरुषः
मेmy
मे:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
दोषःfault
दोषः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
not
:
Sambandha (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
एवindeed; at all
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक (emphatic/only)
अस्तिis
अस्ति:
Kriya (Existence/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
अपहृतेwhen (it is) taken away
अपहृते:
Adhikarana (Locative absolute/अधिकरण)
TypeVerb
Rootअप-हृ (धातु) → अपहृत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP); नपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; सति-सप्तमी (when it has been taken away)
त्वयाby you
त्वया:
Karana/Agent-in-passive (by-agent/कर्ता-हेतु)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; तृतीया, एकवचन
बन्धायfor bondage
बन्धाय:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootबन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; चतुर्थी (4th/Dative), एकवचन
एवonly
एव:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक
भवतिbecomes
भवति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट् (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
एषाthis
एषा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन
अविद्याignorance
अविद्या:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootअ (नञ्) + विद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; नञ्-तत्पुरुषः
अपिalso; even
अपि:
Sambandha (Addition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थक (also/even)
अक्रमोज्झिताnot cast off in proper sequence; not duly abandoned
अक्रमोज्झिता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ (नञ्) + क्रम (प्रातिपदिक) + उद्-हृ (धातु) → उज्झित (कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; नञ्-तत्पुरुषः/उपपद-समासः (क्रमेण न उज्झिता = not removed in due order); भूतकृदन्त (क्त)

Sage Parāśara (teaching Maitreyā in dialogue)

A
Avidyā (ignorance)
B
Bandha (bondage)

FAQs

Avidyā is presented as the binding force: even when it is being removed in an orderly way, it can still function as bondage until it is fully dispelled.

He frames blame as not attaching to one who is powerless when the obstructing factor has been removed by another—highlighting the role of higher agency in releasing the bound soul.

Though not named in the verse, the logic aligns with Vaishnava Vedanta: liberation ultimately depends on the Supreme’s grace removing ignorance, while bondage persists as long as avidyā remains operative.