Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

कलिस्वरूप-वर्णनम् एवं कालमान-प्रस्तावना

अहोरात्रं पितॄणां तु मासो ऽब्दस् त्रिदिवौकसाम् चतुर्युगसहस्रे तु ब्रह्मणो द्वे द्विजोत्तम

ahorātraṃ pitṝṇāṃ tu māso 'bdas tridivaukasām caturyugasahasre tu brahmaṇo dve dvijottama

अहोरात्रं पितॄणां तु भिन्नं परिकीर्तितम्; त्रिदिवौकसां मासोऽहोरात्रं, वर्षः कालपरिमाणम्; चतुर्युगसहस्रे तु ब्रह्मणोऽहोरात्रं, द्विजोत्तम।

अहोरात्रम्a day-and-night (a full day)
अहोरात्रम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootahaḥ-rātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्तृ), एकवचन; समास: अहः च रात्रिः (द्वन्द्व)
पितॄणाम्of the Pitṛs (manes)
पितॄणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootpitṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन
तुbut, indeed
तु:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेष (contrastive particle)
मासःa month
मासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्तृ), एकवचन
अब्दःa year
अब्दः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootabda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्तृ), एकवचन
त्रिदिवौकसाम्of the dwellers in heaven (the gods)
त्रिदिवौकसाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottri-diva-okas (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन; समास: त्रिदिवे ओकः येषाम् (बहुव्रीह्यर्थे प्रयोगः), प्रचलित-रूपेण ‘देवाः’
चतुर्युगसहस्रेin a thousand (sets) of four yugas
चतुर्युगसहस्रे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootcatur-yuga-sahasra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; समास: चतुर्युगानां सहस्रम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
तुand/indeed
तु:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; विशेष/अन्वय (particle)
ब्रह्मणःof Brahmā
ब्रह्मणः:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbrahman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
द्वेtwo
द्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdvi (संख्या-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, द्विवचन; संख्याविशेषण (numeral adjective)
द्विजोत्तमO best of the twice-born
द्विजोत्तम:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootdvija-uttama (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन; समास: द्विजः एव उत्तमः (कर्मधारय)

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

P
Pitrs (ancestors)
D
Devas (tridivaukas)
B
Brahma

FAQs

It teaches that time is experienced and measured differently across cosmic realms, establishing a graded universe where human, ancestral, divine, and cosmic times fit into one ordered hierarchy.

He lays out a ladder of time-units—moving from human measures to Pitṛ and Deva measures—culminating in Brahmā’s day-and-night defined by a thousand four-Yuga cycles.

By mapping the universe through precise cycles, the Purana implies a sovereign cosmic law ultimately grounded in Vishnu, within whose order creation, duration, and dissolution proceed.