Previous Verse
Next Verse

Shloka 51

Satyavrata, Vasiṣṭha, and the Crisis of Dharma: Protection, Anger, and Vow-Discipline

महाराजोऽथ सगरस्तद्धयान्वेषणाय च । स तं देशं तदा पुत्रैः खानयामास सर्वतः

mahārājo'tha sagarastaddhayānveṣaṇāya ca | sa taṃ deśaṃ tadā putraiḥ khānayāmāsa sarvataḥ

अथ महाराजः सगरः तद्धयान्वेषणार्थं तं देशं तदा स्वपुत्रैः सर्वतः खानयामास।

महाराजःthe great king
महाराजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा-राज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—महा चासौ राजा च (कर्मधारयः)
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/transition particle (then/now)
सगरःSagara
सगरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसगर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (हयान्) ‘that’
हयान्वेषणायfor searching the horse
हयान्वेषणाय:
Prayojana (प्रयोजन/उद्देश्य)
TypeNoun
Rootहय-अन्वेषण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/purpose), एकवचन; समासः—हयस्य अन्वेषणम् (षष्ठी-तत्पुरुषः)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (and)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तम्that
तम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (देशम्)
देशम्region/place
देशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तदाthen
तदा:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक-क्रियाविशेषण (temporal adverb)
पुत्रैःwith (his) sons
पुत्रैः:
Sahakari (सहकारी/सह)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/associative), बहुवचन
खानयामासcaused to dig / had (them) dig
खानयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootखन् (धातु)
Formणिच्-प्रत्यय (causative) ‘खानयति’; लिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Desha (देश)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-क्रियाविशेषण (adverb: on all sides)

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

S
Sagara
S
Sagara's sons

FAQs

It highlights how intense outward action driven by desire can lead to further karmic entanglement; Shaiva teaching points the seeker toward inner discipline and surrender to Pati (Shiva) rather than restless compulsion.

Though the verse is narrative, it sets the moral backdrop common in the Shiva Purana: when worldly power escalates into forceful action, refuge in Saguna Shiva—through worship, repentance, and dharmic restraint—becomes the corrective path.

A practical takeaway is to temper action with japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya) and cultivate restraint (niyama), so that pursuit of goals does not become harmful compulsion.