Next Verse

Shloka 1

आभरण-प्रत्यभिज्ञानम्

Recognition of Sītā’s Ornaments

पुनरेवाब्रवीत्प्रीतो राघवं रघुनन्दनम्।अयमाख्याति मे राम सचिवो मन्त्रिसत्तमः4.6.1।।हनुमान्यन्निमित्तं त्वं निर्जनं वनमागतः।लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा वसतश्च वने तव4.6.2।।रक्षसाऽपहृता भार्या मैथिली जनकात्मजा।त्वया वियुक्ता रुदती लक्ष्मणेन च धीमता4.6.3।।अन्तरप्रेप्सुना तेन हत्वा गृध्रं जटायुषम्4.6.4।।

punar evābravīt prīto rāghavaṃ raghunandanam |

ayam ākhyāti me rāma sacivo mantrisattamaḥ ||

hanumān yannimittaṃ tvaṃ nirjanaṃ vanam āgataḥ |

lakṣmaṇena saha bhrātrā vasataś ca vane tava ||

rākṣasāpahṛtā bhāryā maithilī janakātmajā |

tvayā viyuktā rudatī lakṣmaṇena ca dhīmatā ||

antara-prepsunā tena hatvā gṛdhraṃ jaṭāyuṣam ||

प्रीतः सुग्रीवः पुनरेव राघवं रघुनन्दनम् अब्रवीत्—“राम, अयं हनुमान् मे सचिवः मन्त्रिसत्तमः; येन निमित्तेन त्वं लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा निर्जनं वनमागतः, तद् मेऽख्यातम्। वने वसतः तव भार्या मैथिली जनकात्मजा रक्षसाऽपहृता; त्वया वियुक्ता रुदती, धीमता लक्ष्मणेन च। अवसरान्वेषी तेन रक्षसा गृध्रं जटायुषं हत्वा।”

पुनःagain
पुनः:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootपुनस् (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) — adverb ‘again’
एवindeed/just
एव:
निपात (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (निपात)
Formअव्ययम् (निपातः/अवधारणार्थकः) — emphatic particle
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकारः (अनद्यतनभूतकालः), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
प्रीतःpleased
प्रीतः:
कर्तृविशेषण (Qualifier of agent)
TypeAdjective
Rootप्रीत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √प्री ‘to please’ + क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः विशेषणम्; पुल्लिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
राघवम्Rāghava (Rāma)
राघवम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
रघुनन्दनम्delight/son of the Raghu line
रघुनन्दनम्:
कर्मविशेषण (Appositive/epithet of object)
TypeNoun
Rootरघु + नन्दन (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (‘रघोः नन्दनः’); पुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; राघवम् इति कर्मपदस्य विशेषणम्
अयम्this (man)
अयम्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
आख्यातिtells/relates
आख्याति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootआ-ख्या (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
मेmy/to me
मे:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम् (मम इत्यर्थे)
रामO Rāma
राम:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, सम्बोधन-प्रथमा (सम्बोधनम्), एकवचनम्
सचिवःcounsellor
सचिवः:
कर्ता (Subject complement/apposition)
TypeNoun
Rootसचिव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; अयम् इत्यस्य विशेष्यः
मन्त्रिसत्तमःbest among ministers
मन्त्रिसत्तमः:
कर्तृविशेषण (Qualifier/apposition)
TypeNoun
Rootमन्त्रिन् + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (‘मन्त्रिणां सत्तमः’); पुल्लिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सचिवः इत्यस्य विशेषणम्
हनुमान्Hanumān
हनुमान्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootहनुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यत्-निमित्तम्the reason/for what cause
यत्-निमित्तम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootयत् (सर्वनाम) + निमित्त (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (‘यस्य निमित्तम्’ = ‘for which reason’); नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; आख्याति इत्यस्य कर्म
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
निर्जनम्desolate/without people
निर्जनम्:
कर्मविशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootनिर्जन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; वनम् इत्यस्य विशेषणम्
वनम्forest
वनम्:
कर्म (Object; goal)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
आगतः(you) have come
आगतः:
क्रिया (Predicative participle)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि/भूतकृत् (past participle) प्रयुक्तः; पुल्लिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘त्वम् … आगतः’ इति लट्-अर्थे (has come)
लक्ष्मणेनwith Lakṣmaṇa
लक्ष्मणेन:
सहकारक/सहयोग (Instrumental of accompaniment)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
सहtogether with
सह:
संबन्धसूचक (Accompaniment marker)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्ययम् (सह-योगार्थक-उपपदम्) — ‘with’ (governs instrumental)
भ्रात्राwith (your) brother
भ्रात्रा:
सहकारक/सहयोग (Instrumental of accompaniment)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; (तव) भ्रात्रा = ‘with (your) brother’
वसतः(of you) residing
वसतः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeVerb
Rootवस् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्तः वर्तमानकाले कृदन्तः; पुल्लिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तव वसतः’ = ‘of you residing’
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थकः अव्ययः) — conjunction
वनेin the forest
वने:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
तवyour
तव:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
रक्षसाby a demon
रक्षसा:
करण (Agent in passive / instrumental)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अपहृताwas carried off/abducted
अपहृता:
क्रिया (Predicative participle; passive)
TypeVerb
Rootअप-हृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि कृदन्तः; स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘भार्या … अपहृता’ (passive sense)
भार्याwife
भार्या:
कर्ता (Subject; patient in passive construction)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
मैथिलीMaithilī (Sītā)
मैथिली:
कर्तृविशेषण (Apposition)
TypeNoun
Rootमैथिली (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भार्या इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन्
जनकात्मजाdaughter of Janaka
जनकात्मजा:
कर्तृविशेषण (Apposition)
TypeNoun
Rootजनक + आत्मजा (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (‘जनकस्य आत्मजा’); स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भार्या/मैथिली इत्यस्य विशेषणम्
त्वयाby you/from you
त्वया:
करण/हेतु (Instrumental: by/through; in separation context)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
वियुक्ताseparated (from you)
वियुक्ता:
कर्तृविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootवि-युज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः विशेषणम्; स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भार्या इत्यस्य विशेषणम्
रुदतीcrying
रुदती:
कर्तृविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootरुद् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formशतृ-प्रत्ययान्तः वर्तमानकाले कृदन्तः; स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भार्या इत्यस्य विशेषणम्
लक्ष्मणेनwith Lakṣmaṇa
लक्ष्मणेन:
सहकारक/सहयोग (Instrumental of accompaniment)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
समुच्चय (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयार्थकः)
धीमताby/with the wise (one)
धीमता:
कर्तृ/सहकारक-विशेषण (Qualifier of accompaniment)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; लक्ष्मणेन इत्यस्य विशेषणम्
अन्तरप्रेप्सुनाby one seeking an opportunity
अन्तरप्रेप्सुना:
करण/हेतु (Instrumental: by one seeking a chance)
TypeAdjective
Rootअन्तर + प्रेप्सु (प्रातिपदिक; desiderative adjective from √आप्/√इप्स् ‘to desire’)
Formतत्पुरुषसमासः (अन्तरम् प्रेप्सुः = ‘seeking an opportunity’); पुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तेनby him
तेन:
करण/कर्ता (Instrumental: by him)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
हत्वाhaving killed
हत्वा:
पूर्वकालक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootहन् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund) — ‘having killed’
गृध्रम्vulture
गृध्रम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootगृध्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; हत्वा इत्यस्य कर्म
जटायुषम्Jaṭāyu
जटायुषम्:
कर्मविशेषण (Apposition)
TypeNoun
Rootजटायुस् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; गृध्रम् इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन्

Sugriva was pleased to say to Rama, delight of the Raghu race once again, 'O Rama, Hanuman, jewel among Ministers, has told me the cause of your coming to this desolate forest. While you were residing in the forest, a demon who was looking for an opportunity carried off your wife, the princess from Mithila, daughter of Janaka, finding her alone. While she was crying (piteously) he killed Jatayu. (the vulture who pretested).

S
Sugriva
R
Rama
H
Hanuman
L
Lakshmana
M
Maithili (Sita)
J
Janaka
R
Rakshasa
J
Jatayu

FAQs

Truthful reporting and responsible counsel: Sugrīva conveys what he has learned through Hanumān, aligning leadership with satya (truth) and dharma (duty to aid the righteous).

After meeting Rāma, Sugrīva explains that Hanumān has informed him of Rāma’s reason for coming to the forest—Sītā’s abduction and Jaṭāyu’s death.

Sugrīva’s goodwill and honesty as an ally, and Hanumān’s competence as a discerning minister who accurately understands and communicates Rāma’s plight.