Shloka 4

राजा सर्वस्य लोकस्य महेन्द्रवरुणोपमः।रामो दाशरथिश्शीमान्प्रविष्टो दण्डकावनम्।।।।लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा वैदेह्या चापि भार्यया।तस्य भार्या जनस्थानाद्रावणेन हृता बलात्।।।।

rājā sarvasya lokasya mahendrvaruṇopamaḥ | rāmo dāśarathiḥ śrīmān praviṣṭo daṇḍakāvanam || lakṣmaṇena saha bhrātrā vaidehyā cāpi bhāryayā | tasya bhāryā janasthānād rāvaṇena hṛtā balāt ||

राजा सर्वलोकपूज्यः महेन्द्रवरुणोपमः श्रीमान् दाशरथिः रामः लक्ष्मणभ्रात्रा सह वैदेह्या भार्यया च दण्डकारण्यं प्रविष्टवान्। तस्य भार्या सीता जनस्थानात् रावणेन बलात् अपहृता॥

राजाking
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.)
सर्वस्यof all
सर्वस्य:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक (m./n.), षष्ठी (Gen. 6), एकवचन (sg.); विशेषणम् लोकस्य
लोकस्यof the world
लोकस्य:
Sambandha/Genitive (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), षष्ठी (Gen. 6), एकवचन (sg.)
महेन्द्रवरुणोपमःlike Indra and Varuṇa
महेन्द्रवरुणोपमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहेन्द्र + वरुण + उपम (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.); तत्पुरुषः—महेन्द्रवरुणयोः उपमः (comparable to Indra and Varuṇa)
रामःRāma
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.)
दाशरथिःson of Daśaratha
दाशरथिः:
Apposition (समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootदाशरथि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.)
श्रीमान्glorious, prosperous
श्रीमान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रीमन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.)
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु) (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (PPP) ‘प्रविष्ट’; पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.); कर्तरि-भाव (entered)
दण्डकावनम्the Daṇḍaka forest
दण्डकावनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदण्डक + वन (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया (Acc. 2), एकवचन (sg.); तत्पुरुषः—दण्डकानां वनम्
लक्ष्मणेनwith Lakṣmaṇa
लक्ष्मणेन:
Sahakari (सहकारी)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), तृतीया (Instr. 3), एकवचन (sg.)
सहtogether with
सह:
Saha (सह)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formसह-अव्यय (preposition/adverb of accompaniment)
भ्रात्राwith (his) brother
भ्रात्रा:
Sahakari (सहकारी)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), तृतीया (Instr. 3), एकवचन (sg.)
वैदेह्याwith Vaidehī (Sītā)
वैदेह्या:
Sahakari (सहकारी)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), तृतीया (Instr. 3), एकवचन (sg.)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
अपिalso
अपि:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अवधारण-अव्यय (also/even)
भार्ययाwith (his) wife
भार्यया:
Sahakari (सहकारी)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), तृतीया (Instr. 3), एकवचन (sg.)
तस्यof him, his
तस्य:
Sambandha/Genitive (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक (m./n.), षष्ठी (Gen. 6), एकवचन (sg.)
भार्याwife
भार्या:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (f.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.)
जनस्थानात्from Janasthāna
जनस्थानात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootजनस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), पञ्चमी (Abl. 5), एकवचन (sg.)
रावणेनby Rāvaṇa
रावणेन:
Kartr/Agent (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), तृतीया (Instr. 3), एकवचन (sg.)
हृताwas abducted/taken away
हृता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootहृ (धातु) (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (PPP) ‘हृत’; स्त्रीलिङ्ग (f.), प्रथमा (Nom. 1), एकवचन (sg.); कर्मणि-प्रयोग (passive)
बलात्by force
बलात्:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootबल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), पञ्चमी (Abl. 5), एकवचन (sg.); हेतौ पञ्चमी (ablative of cause/manner)

'Rama, son of Dasaratha, a prosperous king of all the worlds, comparable to Indra and Varuna came to the Dandaka forest along with his brother Laksmana and wife Vaidehi. Ravana abducted his wife from Janasthana.

R
Rāma
D
Daśaratha
I
Indra
V
Varuṇa
D
Daṇḍaka forest
L
Lakṣmaṇa
V
Vaidehī (Sītā)
J
Jana-sthāna
R
Rāvaṇa

FAQs

Dharma is framed through contrast: Rāma’s righteous stature and royal virtue are set against the adharma of forcible abduction, clarifying moral order by narrative opposition.

Hanumān summarizes Rāma’s entry into the forest with Lakṣmaṇa and Sītā, and reports the central crisis: Sītā’s abduction by Rāvaṇa from Jana-sthāna.

Rāma’s exemplary kingship and dignity (śrī, loka-reverence), which heighten the gravity of the wrong done and the urgency of restoring dharma.