Previous Verse

Shloka 66

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

रुमां तु वीर परिरभ्य गाढंवरासनस्थो वरहेमवर्णः।ददर्श सौमित्रिमदीनसत्त्वंविशालनेत्रस्सुविशालनेत्रम्।।।।

rumāṃ tu vīraḥ parirabhya gāḍhaṃ varāsanastho varahēmavarṇaḥ | dadarśa saumitriṃ adīnasattvaṃ viśālanetraḥ suviśālanetram ||

रुमां तु वीरः परिरभ्य गाढं वरासनस्थो वरहेमवर्णः। ददर्श सौमित्रिमदीनसत्त्वं विशालनेत्रः सुविशालनेत्रम्॥

kruddhamangry
kruddham:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeVerb
Root√krudh (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (of tam)
niśśvasamānambreathing heavily
niśśvasamānam:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeVerb
Rootniḥ-√śvas (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘breathing heavily/sighing’
tamhim
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
pradīptamblazing
pradīptam:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeVerb
Rootpra-√dīp (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
ivaas if
iva:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
tejasāwith/by splendor
tejasā:
Karana/Hetu (करण/हेतु)
TypeNoun
Roottejas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; हेतौ/साधने
bhrātuḥof (his) brother
bhrātuḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbhrātṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
vyasana-santaptamtormented by calamity
vyasana-santaptam:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootvyasana (प्रातिपदिक) + santapta (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (व्यसनेन सन्तप्तम्); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (of tam)
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव
daśaratha-ātmajamson of Daśaratha
daśaratha-ātmajam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdaśaratha (प्रातिपदिक) + ātmaja (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दशरथस्य आत्मजः); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
utpapātaleapt up
utpapāta:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootud-√pat (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
hari-śreṣṭhaḥthe best of the vanaras
hari-śreṣṭhaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक) + śreṣṭha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (हरिषु श्रेष्ठः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
hitvāhaving left
hitvā:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Root√hā (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), अव्ययभाव; ‘having left’
sauvarṇamgolden
sauvarṇam:
Karma-anvaya (कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootsuvarṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying āsanam)
āsanamseat
āsanam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootāsana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
mahāngreat
mahān:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (of dhvajaḥ)
mahendrasyaof Mahendra (Indra)
mahendrasya:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootmahendra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
yathājust as
yathā:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formउपमावाचक/प्रकारवाचक-अव्यय (as/just as)
su-alaṅkṛtaḥwell-adorned
su-alaṅkṛtaḥ:
Karta-anvaya (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग/प्रातिपदिक) + alaṅkṛta (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (of dhvajaḥ)
ivaas if/like
iva:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय
dhvajaḥbanner/standard
dhvajaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdhvaja (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

The large-eyed warrior Sugriva of golden complexion was seated on an excellent throne embracing Ruma tightly.He saw large-eyed Saumitri in a jovial mood.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē kiṣkindhākāṇḍē trayastriṅśassargaḥ৷৷Thus ends the thirtythird sarga in Kishkindakanda of the first epic, the Holy Ramayana compsed by sage Vamiki.

S
Sugrīva
R
Rumā
S
Saumitri (Lakṣmaṇa)

FAQs

The verse contrasts pleasure with responsibility: dharma demands that personal enjoyment not eclipse obligations to allies—Sugrīva’s posture sets the stage for a moral correction.

Sugrīva, seated with Rumā, notices Lakṣmaṇa’s arrival; the moment precedes Lakṣmaṇa’s sharp admonition regarding delayed assistance to Rāma.

Lakṣmaṇa’s steadfastness (adīnasattva) is emphasized—firm resolve in service of Rāma and the mission to recover Sītā.