Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

प्रस्रवणगिरिवासवर्णनम्

Residence on Mount Prasravana; Counsel during the Rains

इयं च नलिनी रम्या फ़ुल्लपङ्कजमण्डिता।नातिदूरे गुहायानौ भविष्यति नृपात्मज4.27.11।।

iyaṃ ca nalinī ramyā phulla-paṅkaja-maṇḍitā | nātidūre guhāyā nau bhaviṣyati nṛpātmaja ||

इयं च नलिनी रम्या फुल्लपङ्कजमण्डिता। नातिदूरे गुहायाः नौ भविष्यति नृपात्मज॥

गिरिशृङ्गम्the mountain peak
गिरिशृङ्गम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक) + शृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; object of पश्य
इदम्this
इदम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Determiner)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘this’ (determiner)
तातdear one
तात:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootतात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; affectionate address
पश्यsee
पश्य:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; parasmaipada; ‘see!’
and
:
Samuccaya (समुच्चय/Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; ‘and’
उत्तरतःto the north
उत्तरतः:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण/Spatial)
TypeIndeclinable
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तसिल्-प्रत्ययान्त); directional adverb ‘from/to the north’
शुभम्auspicious
शुभम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective of गिरिशृङ्गम्
भिन्नाञ्जनचयाकारम्shaped like a heap of collyrium
भिन्नाञ्जनचयाकारम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootभिन्न (कृदन्त; √भिद् + क्त) + अञ्जन (प्रातिपदिक) + चय (प्रातिपदिक) + आकार (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: भिन्नाञ्जनचयस्य आकारः यस्य = having the form of a heap of collyrium
अम्भोधरम्a raincloud
अम्भोधरम्:
Upamāna (उपमान/Standard of comparison)
TypeNoun
Rootअम्भस् (प्रातिपदिक) + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: अम्भः धरति इति = raincloud
इवlike
इव:
Upamā-dyotaka (उपमाद्योतक/Comparative marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; particle of comparison ‘like/as’
उत्थितम्risen
उत्थितम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootउत्थित (कृदन्त; √स्था (धातु) + क्त, with उद्/उत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; past participle ‘risen/standing up’ qualifying गिरिशृङ्गम्

'O prince! this pond with lotus creeper and lotuses in full bloom is endearing. It is located not far from the cave.

G
guhā (cave)
N
nalinī (lotus-pond)

FAQs

Dharma includes mindful simplicity: choosing a modest, suitable place with basic resources supports disciplined living and sustained commitment to one’s vow.

Lakṣmaṇa points out nearby natural features (a lotus-pond) that make the cave-area practical for their stay.

Practical wisdom (yukti): attending to necessities without abandoning austerity.