Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

वालिवधः — Vālī’s Fall and Dharma-Accusation

Kiṣkindhā Sarga 17

भूमिर्हिरण्यं रूप्यं च विग्रहे कारणानि च।अत्र कस्ते वने लोभो मदीयेषु फलेषु वा।।

bhūmir hiraṇyaṃ rūpyaṃ ca vigrahe kāraṇāni ca | atra kas te vane lobho madīyeṣu phaleṣu vā || 4.17.30 ||

भूमिः हिरण्यं रूप्यं च—एतानि वै विग्रहस्य कारणानि। अत्र तु वने तव कः लोभः? मदीयेषु स्वेषु वा, अथवा फलेष्वेव?

भूमिःland
भूमिः:
Karta (कर्ता) / enumerated item
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
हिरण्यम्gold
हिरण्यम्:
Karta (कर्ता) / enumerated item
TypeNoun
Rootहिरण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
रूप्यम्silver
रूप्यम्:
Karta (कर्ता) / enumerated item
TypeNoun
Rootरूप्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
विग्रहेin conflict/battle
विग्रहे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootविग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
कारणानिcauses, reasons
कारणानि:
Karta (कर्ता) / predicate
TypeNoun
Rootकारण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
अत्रhere
अत्र:
Deshadhikarana (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
कःwhat? who?
कः:
Karta (कर्ता) / interrogative predicate
TypeNoun
Rootकिम् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, चतुर्थी (4th/चतुर्थी) एकवचन (ते = to you)
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
लोभःgreed
लोभः:
Karta (कर्ता) / predicate
TypeNoun
Rootलोभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
मदीयेषुin my (belongings)
मदीयेषु:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमदीय (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; ‘in my’ (agreeing with ‘फलेषु’)
फलेषुin fruits
फलेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन
वाor
वा:
Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पबोधक अव्यय (disjunctive particle: or)

'Submissiveness and modesty are the attributes of good rulers and should not be mixed up with benevolence and self-restraint. Kings ought not to act (as they like) impulsively.

V
Vāli
R
Rāma
F
forest (vana)
G
gold (hiraṇya)
S
silver (rūpya)

FAQs

Right intention: violence requires a legitimate cause; greed or trivial gain cannot justify killing.

Vāli questions Rāma’s motive, noting that typical royal motives (territory, wealth) do not apply in a forest setting.

Discerning justice: a ruler must act from lawful duty, not from appetite or baseless hostility.