Previous Verse
Next Verse

Shloka 85

Karma, Non-Violence, Tīrtha & Gaṅgā Merit, Vaiṣṇava Protection, Śālagrāma Worship, and Ekādaśī as Deliverance

मनसापि परेषां यः कलत्राणि न सेवते । सह लोकद्वये नास्ति तेन वैश्य धरा धृता

manasāpi pareṣāṃ yaḥ kalatrāṇi na sevate | saha lokadvaye nāsti tena vaiśya dharā dhṛtā

यः मनसापि परेषां कलत्राणि न सेवते। स लोकद्वयेऽपि अतुल्यः; तेन वैश्य धरा धृता॥

मनसाby mind
मनसा:
Karaṇa (Instrument)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
अपिeven
अपि:
Emphasis (Nipāta)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/अपि = even)
परेषाम्of others
परेषाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/genitive), बहुवचन
यःwho
यः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
कलत्राणिwives
कलत्राणि:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootकलत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
not
:
Negation
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
सेवतेassociates with / approaches
सेवते:
Kriyā (Verb)
TypeVerb
Rootसेव् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
सहtogether with / in
सह:
Sahārtha (Comitative)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय (सह = with; सहार्थक)
लोकद्वयेin both worlds
लोकद्वये:
Adhikaraṇa (Locative)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक) + द्वय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; द्विगु = ‘द्वौ लोकौ’
not
:
Negation
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
अस्तिis / exists
अस्ति:
Kriyā (Verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तेनby him / because of him
तेन:
Karaṇa/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
वैश्यO Vaiśya
वैश्य:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootवैश्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
धराthe earth
धरा:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootधरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
धृताis upheld / supported
धृता:
Kriyā (Predicative participle)
TypeVerb
Rootधृ (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘धृता’ = धारिता

Unspecified (context needed from surrounding verses to confirm the dialogue frame)

Primary Rasa: vira

Secondary Rasa: shanta

Type: celestial_realm

Sandhi Resolution Notes: मनसापि = मनसा + अपि; लोकद्वये = लोक + द्वये (द्विगु-समास); नास्ति = न + अस्ति

FAQs

It teaches strict restraint: one should not engage with another person’s spouse, not even mentally—purity of thought is treated as part of dharma.

Because dharma is presented as internal as well as external; the verse praises mental discipline as the root of ethical conduct and spiritual merit.

It is a dharmic metaphor: such self-controlled people sustain social stability and righteousness, thereby “supporting” the world.