Previous Verse
Next Verse

Shloka 163

Karma, Non-Violence, Tīrtha & Gaṅgā Merit, Vaiṣṇava Protection, Śālagrāma Worship, and Ekādaśī as Deliverance

द्वंद्वसंग परित्यक्ता नागारि कृतकेतनाः । स्रग्विणः पीतवसनाः प्रयांति हरिमंदिरम्

dvaṃdvasaṃga parityaktā nāgāri kṛtaketanāḥ | sragviṇaḥ pītavasanāḥ prayāṃti harimaṃdiram

द्वन्द्वसङ्गं परित्यज्य, नागारिणा कृतकेतनाḥ; स्रग्विणः पीतवसनाः सन्तः, हरिमन्दिरं प्रयान्ति।

द्वन्द्वसङ्गम्attachment to dualities
द्वन्द्वसङ्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootद्वन्द्व-सङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (द्वन्द्वस्य सङ्गः)
परित्यक्ताःhaving abandoned
परित्यक्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपरि-त्यज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्
नागारिO enemy of the serpent (Vishnu/Krishna)
नागारि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनाग-अरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (vocative/nominative form), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (नागानाम् अरिः)
कृतकेतनाःthose who have made (you) their abode/banner; established (devotion)
कृतकेतनाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootकृत-केतन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः कर्मधारयः (कृतं केतनं येषाम्/कृतकेतनाः)
स्रग्विणःgarlanded
स्रग्विणः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्रग्विन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (मतुप्/इन्-प्रत्ययान्त)
पीतवसनाःwearing yellow garments
पीतवसनाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपीत-वसन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः कर्मधारयः (पीतं वसनं येषाम्)
प्रयान्तिthey go
प्रयान्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-या (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
हरिमन्दिरम्Hari's temple
हरिमन्दिरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहरि-मन्दिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (हरेः मन्दिरम्)

Unspecified (narrative voice within Svarga-khaṇḍa context)

Primary Rasa: vira

Secondary Rasa: shanta

Type: temple

Sandhi Resolution Notes: द्वंद्वसंग → द्वन्द्वसङ्गम् (acc. sg.); हरिमंदिरम् → हरि-मन्दिरम्; parityaktāḥ etc. are plural nominatives agreeing with implied subject (devotees).

H
Hari
G
Garuḍa (by epithet Nāgāri)

FAQs

It points to vairāgya: giving up clinging to dualities like pleasure and pain or honor and dishonor, which steadies devotion and supports single-minded approach to Hari.

Nāgāri literally means “enemy of the Nāgas (serpents).” In Purāṇic usage this epithet commonly refers to Garuḍa, the divine bird associated with Viṣṇu.

They function as devotional markers of Vaiṣṇava worship—outer signs of inner orientation—indicating reverence and auspiciousness while approaching Hari’s temple.