Adhyāya 14: Sudēṣṇā Sends Sairandhrī to Kīcaka’s House (सुदेष्णा–सैरन्ध्री–कीचक संवादः)
दोषान् बहुन् प्राणहरान् सर्वलोकविगर्लितान् | प्रोवाचेदं सुदुर्बुद्धिद्रौपदीमजितेन्द्रिय:
doṣān bahūn prāṇaharān sarvalokavigarhitān | provācedaṃ sudurbuddhir draupadīm ajitendriyaḥ ||
वैशम्पायन उवाच—जनमेजय! सैरन्ध्र्या एवमुपदिष्टोऽपि कीचको न बुबोध; स काममोहितोऽभवत्। परदारस्पर्शे बहवो दोषाः प्राणहराः सर्वलोकविगर्हिताश्चेति विदित्वापि, अजितेन्द्रियः सुदुर्बुद्धिश्च स द्रौपदीमिदं प्रोवाच—
वैशम्पायन उवाच
Uncontrolled desire (ajitendriya) drives a person to knowingly commit acts that society condemns and that can bring severe, even fatal, consequences; ethical restraint is presented as essential to dharma.
The narrator describes a man who, despite understanding the grave sin and danger involved in violating another’s wife, still proceeds to address Draupadī—signaling his lust-driven disregard for dharma.