अध्याय ८२ — केशवप्रयाणे निमित्तदर्शनम्
Omens and Reception During Keśava’s Departure
वैशम्पायनजी कहते हैं--जनमेजय! तदनन्तर जब रात्रिका अन्धकार दूर हुआ और निर्मल आकाशमें सूर्यदेवके उदित होनेपर उनकी कोमल किरणें सब ओर फैल गयीं। कार्तिक मासके रेवती नक्षत्रमें 'मैत्र” नामक मुहूर्त उपस्थित होनेपर सत्त्वगुणी पुरुषोंमें श्रेष्ठ एवं समर्थ श्रीकृष्णने यात्रा आरम्भ की। उन दिनों शरद्ू-ऋतुका अन्त और हेमन्तका आरम्भ हो रहा था। सब ओर खूब उपजी हुई खेती लहलहा रही थी ।। मड़ल्या: पुण्यनिर्घोषा वाच: शृण्वंश्व सूनूृता: । ब्राह्मणानां प्रतीतानामृषीणामिव वासव:
vaiśampāyana uvāca—janamejaya! tad-anantaram yadā rātrikāndhakāro dūraḥ kṛtaḥ, nirmale cākāśe sūryadevasya udaye sati tasya komalāḥ kiraṇāḥ sarvato vyāptāḥ. kārtika-māse revatī-nakṣatre ‘maitra’ nāma muhūrte samupasthite sattva-guṇī puruṣeṣu śreṣṭhaḥ samarthaś ca śrīkṛṣṇo yātrām ārabdhavān. tadā śarad-ṛtor antaḥ hemantasya cārambhaḥ āsīt. sarvataḥ suṣṭhu jāta-kṛṣiḥ lalahāna āsīt. maṅgalyāḥ puṇya-nirghoṣā vācaḥ śṛṇvan sūnṛtāḥ, brāhmaṇānāṃ pratītānām ṛṣīṇām iva vāsavaḥ.
वैशम्पायन उवाच— जनमेजय! तदनन्तरं यदा रात्र्यन्धकारो व्यपगच्छत्, निर्मले नभसि सूर्य उदितः सन् मृद्वर्चिषः किरणाः सर्वतो व्यतनोत्। कार्त्तिकमासे रेवत्यां ‘मैत्र’ इति मुहूर्ते सम्प्राप्ते सत्त्ववतां वरः समर्थः श्रीकृष्णो यात्रामारभत। तदा शरदन्तो हेमन्तारम्भश्चाभवत्; सर्वत्र स्फीतसस्यं ललितं लोलायमानमिव दृश्यते स्म। स गच्छन् पुण्यनिर्घोषाः सूनृताः वाचः शृणोति स्म—यथा वासवः प्रतीतानां ब्राह्मणानामृषीणां च वचनानि शृणुयात् ॥
वैशम्पायन उवाच
The verse frames action under dharma through auspicious timing, inner sattva, and truthful speech: a righteous mission begins when clarity (sunrise/clear sky) replaces darkness, and it is supported by satya (truthful, gentle words) and the counsel/approval of the wise.
At sunrise in the month of Kārttika, under Revatī and the Maitra muhūrta, Śrī Kṛṣṇa begins his journey. The season shifts from autumn to early winter, fields are flourishing, and he proceeds hearing auspicious, sacred, truthful utterances—likened to Indra hearing revered Brahmins and sages.