Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

Śānti Parva, Adhyāya 52 — Bhīṣma’s Humility Before Kṛṣṇa and the Granting of Boons

शराभितापाद्‌ व्यथितं मनो मे मधुसूदन । गात्राणि चावसीदन्ति न च बुद्धि: प्रसीदति,“मधुसूदन! इन बाणोंके गड़नेसे जो जलन हो रही है, उसके कारण मेरे मनमें बड़ी व्यथा है। सारा शरीर पीड़ाके मारे शिथिल हो गया है और बुद्धि कुछ काम नहीं दे रही है

śarābhitāpād vyathitaṃ mano me madhusūdana | gātrāṇi cāvasīdanti na ca buddhiḥ prasīdati ||

शराभितापाद् व्यथितं मनो मे मधुसूदन । गात्राणि चावसीदन्ति न च बुद्धिः प्रसीदति ॥

शराभितापात्from the burning caused by arrows
शराभितापात्:
Apadana
TypeNoun
Rootशराभिताप
FormMasculine, Ablative, Singular
व्यथितम्afflicted, pained
व्यथितम्:
TypeAdjective
Rootव्यथित
FormNeuter, Nominative, Singular
मनःmind
मनः:
Karta
TypeNoun
Rootमनस्
FormNeuter, Nominative, Singular
मेmy
मे:
TypePronoun
Rootअस्मद्
FormGenitive, Singular
मधुसूदनO Madhusudana (Krishna)
मधुसूदन:
Sampradana
TypeNoun
Rootमधुसूदन
FormMasculine, Vocative, Singular
गात्राणिlimbs, body-parts
गात्राणि:
Karta
TypeNoun
Rootगात्र
FormNeuter, Nominative, Plural
and
:
TypeIndeclinable
Root
अवसीदन्तिsink down, become weak
अवसीदन्ति:
TypeVerb
Rootअव√सद्
FormPresent, Third, Plural, Parasmaipada
not
:
TypeIndeclinable
Root
and
:
TypeIndeclinable
Root
बुद्धिःintellect, understanding
बुद्धिः:
Karta
TypeNoun
Rootबुद्धि
FormFeminine, Nominative, Singular
प्रसीदतिbecomes clear/settled; is at ease
प्रसीदति:
TypeVerb
Rootप्र√सद्
FormPresent, Third, Singular, Parasmaipada

वैशम्पायन उवाच

M
Madhusūdana (Kṛṣṇa)
A
arrows (śarāḥ)