सम्प्राप्तस्यैव चाव्यग्रमावेद्योडहमिहागत: । ममाभिगमन प्राप्तो वाच्यक्ष वचन त्वया
samprāptasyaiva cāvyagram āvedyodham ihāgataḥ | mamābhigamana-prāpto vācyakṣa vacanaṃ tvayā || tataḥ sa vipras tāṃ nāgīṃ samādhāya punaḥ punaḥ | tadeva pulinaṃ nadyāḥ prayayau brāhmaṇarṣabhaḥ ||
ब्राह्मण उवाच—अव्यग्रः समुपेत्याहं यथावृत्तं निवेदितवान्। यतोऽसि ममाभिगमनं प्राप्तः, तस्मात् त्वया मम वचनं यथावत् वक्तव्यम्। ततः स ब्राह्मणर्षभः तां नागीं पुनः पुनः समाश्वास्य सम्यक् समादाय, तदेव नदीपुलिनं प्रति प्रययौ, वालुकामयेन तटेना नद्याः शनैः शनैः प्रस्थितः।
ब्राह्मण उवाच
The passage highlights steadiness of mind (avyagra) and responsible speech: one should convey a message faithfully and act with composure and care, even amid morally complex situations involving others’ welfare.
A brāhmaṇa, calm and composed, asks someone to relay his words. After repeatedly reassuring/instructing the nāga-woman, he departs again toward the river’s sandy bank, continuing his course of action.