लीलयाल्पं यथा गात्रात् प्रमृज्यात् तु रज: पुमान् | बहुयत्नेन च महत् पापनिर्हरणं तथा,जैसे शरीरमें थोड़ी-सी धूल लगी हुई हो तो मनुष्य उसे अनायास ही झाड़-पोंछकर दूर कर देता है; परंतु बहुत अधिक मैल बैठ जाय तो उसे बड़े प्रयत्नसे दूर कर सकता है, उसी प्रकार थोड़ा पाप थोड़े-से प्रयत्नसे और महान् पाप महान प्रायश्चित्त करनेसे दूर होता है
līlayā alpaṁ yathā gātrāt pramṛjyāt tu rajaḥ pumān | bahu-yatnena ca mahat pāpa-nirharaṇaṁ tathā ||
भीष्म उवाच— यथा पुरुषो गात्रात् अल्पं रजः लीलया प्रमृज्यापनीयते, बहुयत्नेन तु महद् मलम् अपाकर्तुं शक्नोति; तथा अल्पं पापं अल्पेनैव प्रयत्नेन नश्यति, महत् पापं तु महता प्रायश्चित्तेनैव निर्ह्रियते।
भीष्म उवाच
Moral purification should be proportionate: minor wrongdoing can be corrected with modest effort, but grave wrongdoing requires sustained, serious expiation and reform—like light dust versus deep grime on the body.
In the Śānti Parva’s instruction on dharma, Bhīṣma teaches Yudhiṣṭhira through a practical simile, explaining how sins are removed according to their magnitude and the corresponding intensity of prāyaścitta.