Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

जनक–सुलभा संवादः

Janaka–Sulabhā Dialogue on Mokṣa and Non-attachment

षड्विंशो राजशार्दूल तथा बुद्धत्वमाव्रजेत्‌ ततस्त्यजति सोडव्यक्तं सर्गप्रलयधर्मि वै,नृपश्रेष्ठट जब जीवात्मा शुद्ध ब्रह्मविषयिणी, निर्मल एवं सर्वोत्कृष्ट बुद्धिको प्राप्त कर लेता है, तब वह छब्बीसवें तत्त्वरूप परब्रह्मका साक्षात्कार करके तद्भूप हो जाता है। उस स्थितिमें वह नित्य शुद्ध-बुद्ध ब्रह्मभावमें ही प्रतिष्ठित होता है। फिर तो वह सृष्टि और प्रलयरूप धर्मवाली अव्यक्त प्रकृतिसे सर्वधा अतीत हो जाता है

ṣaḍviṃśo rājaśārdūla tathā buddhatvam āvrajet | tataḥ tyajati so 'vyaktaṃ sarga-pralaya-dharmi vai | nṛpaśreṣṭha tadā jīvātmā śuddha-brahma-viṣayiṇīṃ nirmalāṃ sarvotkṛṣṭāṃ buddhiṃ prāpya ṣaḍviṃśe tattve parabrahma-sākṣātkāraṃ kṛtvā tadbhāvaṃ gacchati | tasmin sthāne nitya-śuddha-buddha-brahmabhāve pratiṣṭhito bhavati | tataḥ sarga-pralaya-rūpa-dharmavatīṃ avyaktāṃ prakṛtiṃ sarvathā atīto bhavati ||

वसिष्ठ उवाच—षड्विंशो राजशार्दूल तथा बुद्धत्वमाव्रजेत्। ततस्त्यजति सोऽव्यक्तं सर्गप्रलयधर्मि वै। यदा च विशुद्धामलां ब्रह्मविषयिणीं परां बुद्धिं प्राप्य, षड्विंशं परं ब्रह्म साक्षात्कृत्वा तद्रूपो भवति; तदा नित्यशुद्धबुद्धब्रह्मभावे प्रतिष्ठितः सर्गप्रलयधर्मिणीं अव्यक्तां प्रकृतिं सर्वथा अतिक्रामति।

षड्विंशःthe twenty-sixth
षड्विंशः:
Karta
TypeAdjective
Rootषड्विंश (संख्या-प्रातिपदिक)
FormMasculine, Nominative, Singular
राजशार्दूलःO tiger among kings (best of kings)
राजशार्दूलः:
Karta
TypeNoun
Rootराजशार्दूल (प्रातिपदिक)
FormMasculine, Nominative, Singular
तथाthus/also
तथा:
TypeIndeclinable
Rootतथा
बुद्धत्वम्the state of awakening/enlightenment
बुद्धत्वम्:
Karma
TypeNoun
Rootबुद्धत्व (प्रातिपदिक)
FormNeuter, Accusative, Singular
आव्रजेत्should attain/should reach
आव्रजेत्:
TypeVerb
Rootआ√व्रज्
FormOptative (Vidhi-lin), 3rd, Singular, Parasmaipada
ततःthen/thereafter
ततः:
TypeIndeclinable
Rootततः
त्यजतिabandons/gives up
त्यजति:
TypeVerb
Root√त्यज्
FormPresent (Lat), 3rd, Singular, Parasmaipada
सःhe
सः:
Karta
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
FormMasculine, Nominative, Singular
उद्up/out (preverb; here as part of sandhi)
उद्:
TypeIndeclinable
Rootउद्
अव्यक्तम्the unmanifest (Prakṛti)
अव्यक्तम्:
Karma
TypeNoun
Rootअव्यक्त (प्रातिपदिक)
FormNeuter, Accusative, Singular
सर्गप्रलयधर्मिhaving the nature of creation and dissolution
सर्गप्रलयधर्मि:
TypeAdjective
Rootसर्गप्रलयधर्मिन् (प्रातिपदिक)
FormNeuter, Accusative, Singular
वैindeed/verily
वै:
TypeIndeclinable
Rootवै

वसिष्ठ उवाच

वसिष्ठ (Vasiṣṭha)
राजशार्दूल / नृपश्रेष्ठ (addressed king)
जीवात्मा (individual self)
परब्रह्म (Supreme Brahman)
अव्यक्त प्रकृति (Unmanifest Prakṛti)

Educational Q&A

Purified intellect fixed on Brahman culminates in direct realization of the Supreme (described as the 26th tattva), after which one transcends the unmanifest Prakṛti and its cycle of creation and dissolution—i.e., liberation through knowledge.

Vasiṣṭha instructs a king, describing the inner progression from awakened understanding to Brahman-realization, portraying liberation as a state beyond cosmic manifestation (sarga) and dissolution (pralaya).