Previous Verse
Next Verse

Shloka 15

अव्यक्त–पुरुष–विवेकः (Discrimination of Avyakta/Prakṛti and Puruṣa) — Yājñavalkya’s Anvīkṣikī to Viśvāvasu

स्थाणुवच्चाप्यकम्प: स्याद्‌ गिरिवच्चापि निश्चल: । बुद्धवा विधिविधानज्ञास्तदा युक्तं प्रचक्षते

sthāṇuvaccāpy akampaḥ syād girivaccāpi niścalaḥ | buddhvā vidhividhānajñās tadā yuktaṃ pracakṣate, mithileśvara |

स्थाणुवच्चाप्यकम्पः स्याद् गिरिवच्चापि निश्चलः। यदा मनसा इन्द्रियाणि निगृह्य, बुद्ध्या मनः स्थिरीकृत्य पाषाण इव निश्चलः, काष्ठवत् निष्कामः, गिरिवत् दृढः भवति, तदा विधिविधानज्ञा मनीषिणः स्वानुभवेन तं युक्तं प्रचक्षते, मिथिलेश्वर।

स्थाणुवत्like a pillar
स्थाणुवत्:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootस्थाणु
Formतुल्योपमा-अव्यय (वत्-प्रत्ययान्त)
and
:
TypeIndeclinable
Root
Formसमुच्चय-अव्यय
अपिalso
अपि:
TypeIndeclinable
Rootअपि
Formअव्यय
अकम्पःunshaking, unmoving
अकम्पः:
Karta
TypeAdjective
Rootअकम्प
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
स्यात्should be / may be
स्यात्:
TypeVerb
Rootअस् (भू)
Formविधिलिङ्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
गिरिवत्like a mountain
गिरिवत्:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootगिरि
Formतुल्योपमा-अव्यय (वत्-प्रत्ययान्त)
and
:
TypeIndeclinable
Root
Formसमुच्चय-अव्यय
अपिalso
अपि:
TypeIndeclinable
Rootअपि
Formअव्यय
निश्चलःimmovable, steady
निश्चलः:
Karta
TypeAdjective
Rootनिश्चल
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
बुद्ध्वाhaving known/understood
बुद्ध्वा:
TypeVerb
Rootबुध्
Formक्त्वान्त-अव्यय (पूर्वकालक्रिया)
विधिrule, injunction
विधि:
Karma
TypeNoun
Rootविधि
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम् (समासपूर्वपद)
विधानज्ञाःknowers of the prescriptions
विधानज्ञाः:
Karta
TypeAdjective
Rootविधानज्ञ
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्
तदाthen
तदा:
TypeIndeclinable
Rootतदा
Formकालवाचक-अव्यय
युक्तम्yoked, in yoga, disciplined
युक्तम्:
Karma
TypeAdjective
Rootयुक्त
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
प्रचक्षतेthey declare/call
प्रचक्षते:
TypeVerb
Rootप्र-चक्ष्
Formलट्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्, आत्मनेपदम्
मिथिलेश्वरO lord of Mithila
मिथिलेश्वर:
TypeNoun
Rootमिथिलेश्वर
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन, एकवचनम्

वसिष्ठ उवाच

V
Vasiṣṭha
M
Mithileśvara (Janaka)
M
Mithilā

Educational Q&A

True Yoga is recognized as inner integration and steadiness: the senses are gathered under the mind, and the mind is stabilized by the intellect. When one becomes unshaken, desireless, and firmly established—like a pillar or mountain—scripturally trained sages acknowledge that state as being ‘yukta’ (yoga-established).

Vasiṣṭha is instructing the king of Mithilā (Janaka) on the marks of an accomplished yogin. Using vivid similes (pillar, stone, dry wood, mountain), he describes the experiential criteria by which knowledgeable sages recognize genuine yogic establishment.