Vasiṣṭha on Saṃsāra, Guṇas, and Misattributed Agency
Mahābhārata 12.292
धर्म चाहनेवाले पुरुषको क्रूरकर्मके द्वारा धनका उपार्जन नहीं करना चाहिये। अपनी शक्तिके अनुसार समस्त शुभ कर्म करे। धन बढ़ानेकी चिन्तामें न पड़े ।। अपो हि प्रयत: शीतास्तापिता ज्वलनेन वा । शक्तितो5तिथये दत्त्वा क्षुधार्तायाश्वुते फलम्,जो मौसमका विचार करके अपनी शक्तिके अनुसार प्यासे और भूखे अतिथिको ठंडा या गरम किया हुआ जल और अन्न पवित्रभावसे अर्पण करता है, वह उत्तम फल पाता है
dharmaṃ cāhanenavāle puruṣaḥ krūrakarmabhiḥ dhanasyopārjanaṃ na kuryāt | svaśaktyā samastāni śubhāni karmāṇi kuryāt | dhanavṛddhicintāyāṃ na patet || apo hi prayataḥ śītās tāpitā jvalanena vā | śaktito ’tithaye dattvā kṣudhārtāyāśnute phalam ||
धर्मार्थी पुरुषः क्रूरकर्मणा धनमुपार्जयितुं न युक्तः। स्वशक्त्या सर्वाणि शुभकर्माणि कुर्यात्, धनवृद्धिचिन्तायां न निमज्जेत् ॥ ऋतुमवेक्ष्य प्रयत्नतः शीतं तापितं वा जलेन, शक्तितोऽतिथये दत्त्वा क्षुधार्ताय चान्नं शुचिभावेन, स उत्तमं फलमाप्नोति ॥
पराशर उवाच
Wealth should not be pursued through harmful or cruel means; one should do good deeds within one’s capacity and practice simple, sincere hospitality—such as offering season-appropriate water and food to a hungry, thirsty guest—which yields great merit.
Parāśara is instructing on dharma in the Śānti Parva, emphasizing ethical livelihood and the religious-ethical value of caring for guests through modest acts of giving.