Shloka 46

कुण्डधार बोला--ब्रह्मन! तुमने बड़े भक्तिभावसे मेरी पूजा की थी। इसपर भी यदि तुम धन पाकर दुःख ही भोगते रहते तो मेरे द्वारा तुम्हारा क्या उपकार हुआ होता और तुम्हारे ऊपर मेरा कौन-सा अनुग्रह सिद्ध हो सकता था ।। पश्य पश्य च भूयस्त्वं कामानिच्छेत्‌ कथं नर: । स्वर्गद्वारं हि संरुद्धं मानुषेषु विशेषत:,देखो-देखो, एक बार फिर लोगोंकी दशापर दृष्टिपात करो। यह सब देख-सुनकर मनुष्य भोगोंकी इच्छा कैसे कर सकता है। जो धन और भोगोंमें आसक्त हैं, ऐसे लोगों, विशेषतः: मनुष्योंके लिये स्वर्गका दरवाजा प्राय: बंद ही रहता है

Kuṇḍadhāra uvāca—brāhmaṇa! tvayā mahābhaktyā mama pūjā kṛtā. tathāpi yadi tvaṁ dhanaṁ prāpya duḥkham eva anubhavetaḥ, tarhi mayā tava ko ’pakāraḥ kṛtaḥ syāt, tava ca mayi kaḥ anugrahaḥ siddhaḥ syāt? paśya paśya ca bhūyas tvaṁ—kāmān icchet kathaṁ naraḥ? svargadvāraṁ hi saṁruddhaṁ mānuṣeṣu viśeṣataḥ (ye dhana-bhoga-āsaktāḥ).

पश्य पश्य च भूयस्त्वं कामानिच्छेत् कथं नरः । स्वर्गद्वारं हि संरुद्धं मानुषेषु विशेषतः ॥

पश्यsee
पश्य:
Karma
TypeVerb
Rootपश्
Formलोट्, मध्यम, एकवचन, परस्मैपद
पश्यsee (again/emphatically)
पश्य:
Karma
TypeVerb
Rootपश्
Formलोट्, मध्यम, एकवचन, परस्मैपद
and
:
TypeIndeclinable
Root
भूयःagain, further
भूयः:
TypeIndeclinable
Rootभूयस्
त्वम्you
त्वम्:
Karta
TypeNoun
Rootयुष्मद्
Formपुं, प्रथमा, एकवचन
कामान्desires/pleasures
कामान्:
Karma
TypeNoun
Rootकाम
Formपुं, द्वितीया, बहुवचन
इच्छेत्would desire
इच्छेत्:
TypeVerb
Rootइष्
Formविधिलिङ्, प्रथम, एकवचन, परस्मैपद
कथम्how
कथम्:
TypeIndeclinable
Rootकथम्
नरःa man
नरः:
Karta
TypeNoun
Rootनर
Formपुं, प्रथमा, एकवचन
स्वर्गद्वारम्the gate of heaven
स्वर्गद्वारम्:
Karma
TypeNoun
Rootस्वर्गद्वार
Formनपुं, द्वितीया, एकवचन
हिindeed, for
हि:
TypeIndeclinable
Rootहि
संरुद्धम्closed, blocked
संरुद्धम्:
TypeAdjective
Rootसं-रुध्
Formक्त, नपुं, द्वितीया, एकवचन
मानुषेषुamong humans
मानुषेषु:
Adhikarana
TypeNoun
Rootमानुष
Formपुं, सप्तमी, बहुवचन
विशेषतःespecially
विशेषतः:
TypeIndeclinable
Rootविशेषतः

कुण्डधार उवाच

K
Kuṇḍadhāra
B
brāhmaṇa
S
svarga (heaven)

Educational Q&A

Devotion and divine favor are meant to lead to inner welfare, not to deepen bondage. Attachment to wealth and pleasures tends to produce suffering and obstruct higher spiritual attainment; therefore one should cultivate detachment and reflect on the human condition before chasing sense-enjoyments.

Kuṇḍadhāra addresses a brāhmaṇa who had worshipped him devotedly. He explains that granting wealth would be pointless if it only results in continued misery, and he urges the listener to observe worldly life and recognize that craving pleasures—especially when one is attached to riches—closes the ‘gate of heaven’ (i.e., blocks higher good).