राजधर्मः—राष्ट्ररक्षणं, दण्डनीतिः, हयग्रीवोपाख्यानम्
Royal Duty: Protection, Penal Policy, and the Hayagrīva Exemplum
सम्यग वेदान् प्राप्य शास्त्राण्यधीत्य सम्यग राज्यं पालयित्वा च राजा | चातुर्वर्ण्य स्थापयित्वा स्वधर्मे पूतात्मा वै मोदते देवलोके,सम्यक् प्रकारसे वेदोंका ज्ञान, शास्त्रोंका अध्ययन, राज्यका ठीक-ठीक पालन तथा चारों वर्णोका अपने-अपने धर्ममें स्थापन करके जो अपने मनको पवित्र कर चुका है, वह राजा देवलोकमें सुखी होता है
samyag vedān prāpya śāstrāṇy adhītya samyag rājyaṁ pālayitvā ca rājā | cāturvarṇyaṁ sthāpayitvā svadharme pūtātmā vai modate devaloke ||
व्यास उवाच—यः सम्यग् वेदान् प्राप्य शास्त्राण्यधीत्य सम्यग् राज्यं पालयति, चातुर्वर्ण्यं स्वस्वधर्मेषु स्थापयति, स पूतात्मा राजा देवलोके मोदते। अत्र राजधर्मः विद्यया, न्यायेन, धर्मव्यवस्थया च शुद्धिं प्राप्य परत्र सुखफलप्रद इति दर्श्यते।
व्यास उवाच
Right kingship is a synthesis of knowledge and conduct: the ruler should gain Vedic understanding, study śāstric guidance, govern justly, and uphold each group’s proper duties. Such governance purifies the ruler’s inner self and yields heavenly reward.
Vyāsa is instructing on rajadharma within Śānti Parva, describing the qualities and actions by which a king becomes spiritually purified and attains happiness in devaloka after fulfilling his responsibilities on earth.