Shloka 36

उष्ण: शीत: सुखो दुःख: स्निग्थो विशद एव च,उष्ण, शीत, सुख, दुःख, स्निग्ध, विशद, खर, मृदु, रूक्ष, हलका, भारी और अधिक भारी--इस प्रकार वायु-सम्बन्धी स्पर्श गुणके बारह भेद कहे जाते हैं

bharadvāja uvāca | uṣṇaḥ śītaḥ sukho duḥkhaḥ snigdho viśada eva ca | kharaḥ mṛduḥ rūkṣaḥ laghuḥ bhārī ati-bhārī ca | iti vāyu-sambandhī sparśa-guṇānāṃ dvādaśa bhedāḥ kathyante ||

भारद्वाज उवाच—उष्णं शीतं सुखं दुःखं स्निग्धं विशदमेव च। खरं मृदु रूक्षं लघु गुरु गुरुतरं च—इति वायुसम्बन्धिनः स्पर्शगुणा द्वादशधा प्रोक्ता इति॥ एतेषां स्पर्शानां विवेकात् देहस्य जगतः च यथार्थबोधो जायते, सुखदुःखयोर्मध्ये च धैर्यं प्रतिष्ठते॥

उष्णःhot
उष्णः:
Karta
TypeAdjective
Rootउष्ण
FormMasculine, Nominative, Singular
शीतःcold
शीतः:
Karta
TypeAdjective
Rootशीत
FormMasculine, Nominative, Singular
सुखःpleasant
सुखः:
Karta
TypeAdjective
Rootसुख
FormMasculine, Nominative, Singular
दुःखःpainful
दुःखः:
Karta
TypeAdjective
Rootदुःख
FormMasculine, Nominative, Singular
स्निग्धःunctuous, oily, smooth
स्निग्धः:
Karta
TypeAdjective
Rootस्निग्ध
FormMasculine, Nominative, Singular
विशदःclear, non-slimy, pure
विशदः:
Karta
TypeAdjective
Rootविशद
FormMasculine, Nominative, Singular
एवindeed, just
एव:
TypeIndeclinable
Rootएव
and
:
TypeIndeclinable
Root

भरद्वाज उवाच

B
Bharadvāja
V
Vāyu (air/wind element)
S
Sparśa-guṇa (tactile qualities)

Educational Q&A

The verse classifies twelve touch-based qualities (sparśa-guṇas) attributed to the air element—hot/cold, pleasant/painful, unctuous/clear, rough/soft, dry, light, heavy, and very heavy—encouraging discernment of sensory experience so one can remain steady and not be ruled by shifting bodily sensations.

In Śānti Parva’s instructional setting, Bharadvāja is explaining a doctrinal taxonomy of sense qualities. He enumerates the varieties of tactile experience as part of a broader teaching on elements, perception, and disciplined understanding.