मयूरवद्राजधर्मः (Mayūra-vat Rāja-dharma) — The Peacock-Model of Protective Kingship
भीष्मजी कहते हैं--युधिष्ठिर! इस प्रकार जो राजा गुणवान् भृत्योंको अपने-अपने स्थानपर रखते हुए कार्योमें लगाता है, वह राज्यके यथार्थ फलका भागी होता है ।। नश्चा स्वं स्थानमुत्क्रम्प प्रमाणमभिसत्कृत: । आरोप्य: थ्वा स्वकात्स्थानादु्क्रम्यान्यत् प्रमाद्यति,पहले कहे हुए इतिहाससे यह सिद्ध होता है कि कुत्ता अपने स्थानको छोड़कर ऊँचे चढ़ जाय तो न वह विश्वासके योग्य रह जाता है और न कभी उसका सत्कार ही होता है। कुत्तेको उसकी जगहसे उठाकर ऊँचे कदापि न बिठावे; क्योंकि वह दूसरे किसी ऊँचे स्थानपर चढ़कर प्रमाद करने लगता है (इसी प्रकार किसी हीन कुलके मनुष्यको उसकी योग्यता और मर्यादासे ऊँचा स्थान मिल जाय तो वह अहंकारवश उच्छुंखल हो जाता है)
bhīṣma uvāca— yudhiṣṭhira! evaṃ yo rājā guṇavān bhṛtyān sva-sva-sthāneṣu sthāpayitvā kāryeṣu niyojayati, sa rājya-sya yathārtha-phalasya bhāgī bhavati. na ca svaṃ sthānam utkramya pramāṇam abhisatkṛtaḥ; āropyaḥ tvāṃ svakāt sthānād utkramyānyat pramādyati.
भीष्म उवाच— युधिष्ठिर, यः राजा गुणवान् सन् भृत्यान् स्वे स्वे स्थाने स्थापयित्वा कृत्येषु नियोजयति, स राज्यस्य यथार्थफलभाग् भवति। न च स्वं स्थानमुत्क्रम्य प्रमाणमभिसत्कृतः; आरोप्यः स्वकात् स्थानादुत्क्रम्यान्यत् प्रमाद्यति॥ पुरावृत्तेनैतत् सिद्धं—श्वानः स्वस्थानं त्यक्त्वोन्नतिं गतः, न विश्वसनीयः स्यात्, न च सत्कृतिं लभते; तस्मात् श्वानं स्वस्थानादुत्थाप्य न कदाचिदुन्नतस्थाने निवेशयेत्, अन्यत्रारूढः प्रमादं करोति। एवमेव हीनकुलसम्भवोऽपि यदा स्वयोग्यताप्रमाणात् परं पदं लभते, तदा गर्वात् प्रायः उच्छृङ्खलो भवति।
भीष्म उवाच
A ruler should assign people to roles suited to their capacity and proper measure; elevating someone beyond fitness can lead to negligence, loss of trust, and disorder, thereby undermining the true fruits of kingship.
In the Shanti Parva’s instruction on rājadharma, Bhishma continues advising Yudhishthira on administration: he stresses proper placement of retainers and illustrates the point with an old example about a dog becoming unreliable when lifted above its place.