Gaṇānāṃ Vṛttiḥ — On the Sustenance and Cohesion of Assemblies
Gaṇa-nīti
जात्या च सदृशा: सर्वे कुलेन सदृशास्तथा,जाति और कुलमें सभी एक समान हो सकते हैं; परंतु उद्योग, बुद्धि और रूप- सम्पत्तिमें सबका एक-सा होना सम्भव नहीं है। शत्रुलोग गणराज्यके लोगोंमें भेदबुद्धि पैदा करके तथा उनमेंसे कुछ लोगोंको धन देकर भी समूचे संघमें फूट डाल देते हैं; अतः संघबद्ध रहना ही गणराज्यके नागरिकोंका महान् आश्रय है
jātyā ca sadṛśāḥ sarve kulena sadṛśās tathā | udyogabuddhirūpasampattau tu na sarveṣām ekarūpatā sambhavati || śatravaḥ gaṇarāṣṭreṣu bhedabuddhiṃ janayitvā tebhyaś ca kecid dhanena krītvā api sarvasya saṅghasya bhedaṃ kurvanti | tasmāt saṅghabaddhatā eva gaṇarāṣṭranāgarāṇāṃ mahān āśrayaḥ ||
भीष्म उवाच—जात्या च सदृशाः सर्वे कुलेन सदृशास्तथा; न तु सर्वेषामुद्योगो बुद्धिः रूपं श्रीश्च समा भवेत्। शत्रवो गणराज्यजनानां भेदबुद्धिं जनयित्वा, केषाञ्चिदर्थदानैश्च, समग्रं संघं विदारयन्ति; तस्मात् संघबद्धता एव गणनागरिकाणां महदाश्रयः।
भीष्म उवाच
Even if people share the same birth and lineage, differences in capability and fortune remain; hostile forces exploit these differences through factionalism and bribery. Hence, collective unity is the strongest protection for a republic or confederation.
In the Shanti Parva’s instruction on governance and dharma after the war, Bhishma advises Yudhishthira on political stability, warning how enemies fracture gaṇa-states by creating internal divisions and buying off individuals, and urging steadfast cohesion.