मृदु-तीक्ष्ण-नीति तथा दुष्टलक्षण-विज्ञानम्
Measured Policy and the Recognition of Malicious Disposition
शत्रुके द्वारा उपेक्षा अथवा अवहेलना की जानेपर भी राजा अपने मनमें हिम्मत न हारे। वह मन्त्रियोंसहित मन्त्रवेत्ता महापुरुषोंके साथ कर्त्तव्यका निश्चय करके समय आनेपर जब शत्रुकी स्थिति कुछ डाँवाडोल हो जाय, तब उसपर प्रहार करे और विश्वासपात्र पुरुषोंको भेजकर उनके द्वारा शत्रुकी सेनामें फूट डलवा दे ।। आदिमध्यावसानज्ञ: प्रच्छन्नं च विधारयेत् । बलानि दूषयेदस्य जानन्नेव प्रमाणत:,राजा शत्रुके राज्ययी आदि, मध्य और अन्तिम सीमाको जानकर गुप्तरूपसे मन्त्रियोंके साथ बैठकर अपने कर्तव्यका निश्चय कर तथा शत्रुकी सेनाकी संख्या कितनी है, इसको अच्छी तरह जानते हुए ही उसमें फूट डलवानेकी चेष्टा करे
śatruṇā kṛtām upekṣām avajñāṁ vā prāpya api rājā manasā dhṛtiṁ na hārayet | sa mantribhiḥ saha mantravidbhir mahāpuruṣaiḥ saha kartavyasya niścayaṁ kṛtvā kāle prāpte yadā śatroḥ sthitiḥ kiñcid vyākulā bhavati tadā tasmin prahāraṁ kuryāt | viśvāsapātrān puruṣān preṣya teṣāṁ dvārā śatroḥ senāyāṁ bhedaṁ janayet || ādi-madhyāvasāna-jñaḥ pracchannaṁ ca vidhārayet | balāni dūṣayed asya jānann eva pramāṇataḥ ||
शत्रुणोपेक्ष्यमाणो वा अवज्ञातोऽपि पार्थिवः। न मनसा विषीदेत् स मन्त्रविद्धिर्महात्मभिः॥ सम्प्रधार्य सहामात्यैः कर्तव्यं विनिश्चित्य च। काले प्रहरेत् शत्रौ किंचिद्विचलिते पदे॥ दूतान् प्रेषयेदाप्तान् तस्य सैन्ये भिदां क्षिपन्। आदिमध्यावसानज्ञः प्रच्छन्नं च विधारयेत्॥ बलानि दूषयेदस्य जानन्नेव प्रमाणतः॥
भीष्म उवाच
A ruler must maintain inner firmness despite provocation, decide duty through expert counsel, act only at the right moment, and use informed, covert measures—including creating divisions in the enemy’s forces—to protect the kingdom.
In Bhishma’s instruction on rajadharma in the Shanti Parva, he advises the king on how to respond to an enemy’s contempt: deliberate secretly with ministers, assess the enemy’s strength and boundaries, wait for instability, then strike and employ trusted agents to fracture the enemy’s army.