व्यासजीने कहा--द्रोणकुमार! तूने हमलोगोंका अनादर करके यह भयंकर कर्म किया है, ब्राह्मण होनेपर भी तेरा आचार ऐसा गिर गया है और तूने क्षत्रियरर्मको अपना लिया है; इसलिये देवकीनन्दन श्रीकृष्णने जो उत्तम बात कही है, वह सब तेरे लिये होकर ही रहेगी, इसमें संशय नहीं है ।। अश्वत्थामोवाच सहैव भवता ब्रह्मन् स्थास्यामि पुरुषेष्विह । सत्यवागस्तु भगवानयं च पुरुषोत्तम:,अश्वत्थामा बोला--ब्रह्मन! अब मैं मनुष्योंमें केवल आपके ही साथ रहूँगा। इन भगवान् पुरुषोत्तमकी बात सत्य हो
Vyāsa uvāca—Droṇakumāra! tvayāsmān anādṛtya idaṁ bhīṣaṇaṁ karma kṛtam; brāhmaṇo ’pi san ācāras te ’dhaḥ patitaḥ, kṣatriyadharmaṁ ca tvayā upāttaḥ. tasmād Devakīnandana-Śrīkṛṣṇena yā uttamā vāk proktā sā sarvā tavaiva bhavitavyā; atra saṁśayo nāsti. Aśvatthāmovāca—sahaiva bhavatā brahman sthāsyāmi puruṣeṣv iha; satyavāg astu bhagavān ayaṁ ca Puruṣottamaḥ.
व्यास उवाच— द्रोणपुत्र, अस्माननादृत्य त्वया कृतं कर्म दारुणम्। ब्राह्मणोऽपि सन् आचारस्ते पतितः, क्षत्रधर्मश्च त्वयाश्रितः। तस्माद् देवकीनन्दनेन श्रीकृष्णेन यदुक्तं वाक्यमुत्तमं, तत् ते निःसंशयं भविष्यति॥ अश्वत्थामोवाच— सहैव भवता ब्रह्मन् स्थास्यामि पुरुषेष्विह। सत्यवागस्तु भगवानयं च पुरुषोत्तमः॥
व्यास उवाच
Birth-status (being a brahmin) does not safeguard one from moral fall; conduct (ācāra) determines ethical standing. Violent, transgressive action brings inevitable consequence, and Krishna’s truthful pronouncement is presented as inescapable moral causality.
Vyasa rebukes Ashvatthama for a horrific act done in contempt, declaring that Krishna’s stated outcome for him will certainly occur. Ashvatthama, acknowledging Krishna as truth-speaking Puruṣottama, says he will remain among humans only in Vyasa’s company.