कर्णार्जुनसमागमः — The Karṇa–Arjuna Confrontation
Cosmic Spectatorship and Vows
वह रक्तमयी भयंकर सरिता परलोकवाहिनी थी और सब लोगोंको अपने प्रवाहमें बहाये लिये जाती थी। वहाँ खड़े हुए सब लोगोंने देखा कि अश्वत्थामाके सारे रथी अर्जुनके धनुषसे छूटे हुए बाणोंद्वारा युद्धभूमिमें मारे गये। स्वयं अश्वत्थामाने भी उनकी वह अवस्था देखी। उस समय उसने भी महाभयंकर परलोकवाहिनी नदी बहा दी ।। तयोस्तु व्याकुले युद्धे द्रौणे: पार्थस्य दारुणे । अमर्यादं योधयन्त: पर्यधावन्त पृष्ठत:,अश्वत्थामा और अर्जुनके उस भयंकर एवं घमासान युद्धमें सब योद्धा मर्यादारहित होकर युद्ध करते हुए आगे-पीछे सब ओर भागने लगे
sañjaya uvāca | vahā raktamayī bhayaṅkarā saritā paralokavāhinī āsīt, sā ca sarvān janān svasmin pravāhe vahantī yayau | tatra sthitāḥ sarve janā dadṛśuḥ—droṇaputrasya sarve rathinaḥ pārthasya dhanuṣo mukta-bāṇaiḥ raṇabhūmau nihātāḥ | svayam aśvatthāmāpi tāṃ daśāṃ dadarśa | tadā so ’pi mahābhayaṅkarāṃ paralokavāhinīṃ nadīṃ pravāhayām āsa || tayoḥ tu vyākule yuddhe drauṇeḥ pārthasya dāruṇe | amaryādaṃ yodhayantaḥ paryadhāvanta pṛṣṭhataḥ ||
तयोस्तु व्याकुले युद्धे द्रौणेः पार्थस्य दारुणे । अमर्यादं योधयन्तः पर्यधावन्त पृष्ठतः ॥
संजय उवाच
The verse highlights how war, when it becomes ‘amaryāda’ (without restraint), turns into a death-current that sweeps away all—suggesting an ethical warning that abandoning limits and right conduct in conflict accelerates collective ruin.
Sanjaya describes the fierce duel between Arjuna and Ashvatthama: Arjuna’s arrows have already slain Ashvatthama’s supporting chariot-warriors, Ashvatthama witnesses it, and the battlefield descends into panic and disorder as fighters scatter and fight without any sense of order or restraint.