अध्याय ६० — कर्णस्य पाञ्चाल-सोमक-निग्रहः
Karna’s Suppression of the Panchala–Somaka Forces
महाराज! तदनन्तर महाबली कर्ण रूईके ढेरको वायुकी भाँति पाण्डव-सेनाओंको तहस-नहस करने लगा ।। धृष्टद्युम्नो महाराज तव पुत्रेण पीडित: । दुःशासनं त्रिभिर्बाणै: प्रत्यविध्यत् स्तनान्तरे,राजेन्द्र! आपके पुत्र दुःशासनसे पीड़ित हो धृष्टद्युम्नने तीन बाणोंसे उसकी छातीमें गहरी चोट पहुँचायी
sañjaya uvāca |
mahārāja! tadanantaraṁ mahābalī karṇaḥ rathīka-śreṣṭha iva vāyuvat pāṇḍava-senāṁs tathāsa-nahasaṁ kartuṁ pravavṛte ||
dhṛṣṭadyumno mahārāja tava putreṇa pīḍitaḥ |
duḥśāsanaṁ tribhir bāṇaiḥ pratyavidhyat stanāntare ||
महाराज! तदनन्तरं महाबली कर्णः पाण्डवसैन्यं तूलराशिं यथा वायुः तहस-नहस चकार । धृष्टद्युम्नो महाराज तव पुत्रेण पीडितः । दुःशासनं त्रिभिर्बाणैः प्रत्यविध्यत् स्तनान्तरे ॥
संजय उवाच
The verse highlights the battlefield ethic of kṣatriya-dharma: force is met with counter-force, and prowess brings immediate consequences. It also underscores the moral tension of war—valor and retaliation operate within a tragic cycle where skill and duty do not erase suffering.
After Karṇa begins devastating the Pāṇḍava ranks like a storm, Dhṛṣṭadyumna—under pressure from Dhṛtarāṣṭra’s son Duḥśāsana—responds by piercing Duḥśāsana in the chest with three arrows.