Previous Verse
Next Verse

Shloka 43

अध्याय २९: कर्णस्य शल्यं प्रति शापस्मरणं च युद्धनिश्चयः | Chapter 29: Karṇa recalls curses to Śalya and declares resolve for battle

ततः कृतेडवहारे च प्रह्ृष्टास्तत्र पाण्डवा: । निशायां शिबिरं गत्वा न्यवसन्त नरेश्वरा:,इस प्रकार सैनिकोंके लौटा लिये जानेपर हर्षमें भरे हुए पाण्डव-पक्षीय नरेश रातको शिविरमें जाकर सो रहे

tataḥ kṛte ’vadhāre ca prahṛṣṭās tatra pāṇḍavāḥ | niśāyāṃ śibiraṃ gatvā nyavasanta nareśvarāḥ ||

सञ्जय उवाच—ततः कृतेऽवहारे च सैन्ये निवर्तिते सति तत्र पाण्डवा हृष्टाः। निशायां शिबिरं गत्वा ते नरेश्वराः शयानाः न्यवसन्, रणधर्मक्लेशे क्षणिकं विश्रान्तिम् अवाप्य॥

ततःthen/thereupon
ततः:
TypeIndeclinable
Rootततः (तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअव्यय
कृतेwhen (it was) done/after it was done
कृते:
Adhikarana
TypeAdjective
Rootकृत (√कृ)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
अवहारेin the withdrawal/recall (of troops)
अवहारे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootअवहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
and
:
TypeIndeclinable
Root
Formअव्यय
प्रहृष्टाःdelighted/overjoyed
प्रहृष्टाः:
TypeAdjective
Rootप्रहृष्ट (√हृष्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तत्रthere
तत्र:
TypeIndeclinable
Rootतत्र
Formअव्यय
पाण्डवाःthe Pandavas
पाण्डवाः:
Karta
TypeNoun
Rootपाण्डव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
निशायाम्at night
निशायाम्:
Adhikarana
TypeNoun
Rootनिशा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
शिबिरम्the camp
शिबिरम्:
Karma
TypeNoun
Rootशिबिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
गत्वाhaving gone
गत्वा:
TypeVerb
Rootगम् (√गम्)
Formक्त्वान्त (अव्ययीभाव-प्रयोग), अव्यय; पूर्वकालिक क्रिया
न्यवसन्तthey stayed/they rested (for the night)
न्यवसन्त:
TypeVerb
Rootअवस् (√वस् with अव-; लङ्)
Formलङ् (अनद्यतनभूत), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
नरेश्वराःkings (lords of men)
नरेश्वराः:
Karta
TypeNoun
Rootनरेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

संजय उवाच

S
Sañjaya
P
Pāṇḍavas (Pāṇḍava party)
K
kings (nareśvarāḥ)
C
camp (śibira)

Educational Q&A

Even amid a righteous war, discipline and restraint matter: once a decision is reached and forces are withdrawn, leaders must restore order and allow necessary rest. The verse highlights the ethical importance of pausing violence when the immediate objective is settled.

Sañjaya reports that after the situation was concluded and the troops were called back, the Pāṇḍava-side kings felt relieved and pleased. They went to their camp at night and rested, marking a lull between engagements.