जयद्रथवध-प्रतिज्ञा
Arjuna’s Vow to Neutralize Jayadratha
(एष जित्वा कृपं शल्यं राजानं च सुयोधनम् | द्रोणं द्रौर्णिं महेष्वासं तथैवान्यान् महारथान् ।।) द्रोणानीकमसम्बाधं मम प्रियचिकीर्षया । (हत्वा शत्रुगणान् वीरानेष शेते निपातित:ः । कृतास्त्रान् युद्धकुशलान् महेष्वासान् महारथान् ।। कुलशीलगुणैर्युक्ताछ्छूरान् विख्यातपौरुषान् । द्रोणेन विहितं व्यूहमभेद्यममरैरपि ।। अदृष्टपूर्वमस्माभि: चक्र चक्रायुधप्रिय: ।) भित्त्वा व्यूहं प्रविष्टोडढसौ गोमध्यमिव केसरी,“अहो! कृपाचार्य, शल्य, राजा दुर्योधन, द्रोणाचार्य, महाधनुर्धर अश्वत्थामा तथा अन्य महारथियोंको जीतकर, मेरा प्रिय करनेकी इच्छासे द्रोणाचार्यके निर्बाध सैन्यव्यूहको विनष्ट करके वीर शत्रुसमूहोंका संहार करनेके पश्चात् यह पुत्र अभिमन्यु मार गिराया गया और अब रणक्षेत्रमें सो रहा है! जो अस्त्रविद्याके विद्वान, युद्धकुशल, कुल-शील और गुणोंसे युक्त, शूरवीर तथा अपने पराक्रमके लिये प्रसिद्ध थे, उन महाधनुर्धर महारथियोंको परास्त करके देवताओंके लिये भी जिसका भेदन करना असम्भव है तथा हमने जिसे पहले कभी देखातक नहीं था, उस द्रोणनिर्मित चक्रव्यूहका भेदन करके चक्रधारी श्रीकृष्णका प्यारा भानजा वह अभिमन्यु उसके भीतर उसी प्रकार प्रवेश कर गया, जैसे सिंह गौओंके झुंडमें घुस जाता है
sañjaya uvāca |
eṣa jitvā kṛpaṃ śalyaṃ rājānaṃ ca suyodhanam |
droṇaṃ drauṇiṃ maheṣvāsaṃ tathaivānyān mahārathān ||
droṇānīkam asambādhaṃ mama priyacikīrṣayā |
hatvā śatrugaṇān vīrān eṣa śete nipātitaḥ ||
kṛtāstrān yuddhakuśalān maheṣvāsān mahārathān |
kulaśīlaguṇair yuktān śūrān vikhyātapauruṣān ||
droṇena vihitaṃ vyūham abhedyam amarair api |
adṛṣṭapūrvam asmābhiś cakraṃ cakrāyudhapriyaḥ ||
bhittvā vyūhaṃ praviṣṭo ’ḍḍhasau gomadhyam iva kesarī ||
एष जित्वा कृपं शल्यं राजानं च सुयोधनम् । द्रोणं द्रौणिं महेष्वासं तथैवान्यान् महारथान् ॥ द्रोणानीकमसम्बाधं मम प्रियचिकीर्षया । हत्वा शत्रुगणान् वीरान् एष शेते निपातितः ॥ कृतास्त्रान् युद्धकुशलान् महेष्वासान् महारथान् । कुलशीलगुणैर्युक्तान् शूरान् विख्यातपौरुषान् ॥ द्रोणेन विहितं व्यूहमभेद्यममरैरपि । अदृष्टपूर्वमस्माभिः चक्रं चक्रायुधप्रियः ॥ भित्त्वा व्यूहं प्रविष्टोऽसौ गोमध्यमिव केसरी ॥
संजय उवाच
The verse highlights the ethical tension of war: extraordinary courage and skill can coexist with tragic vulnerability. Abhimanyu’s righteous zeal and loyalty lead him into an almost ‘unbreakable’ formation; the lament underscores how, in adharma-tinged conflict, even the most virtuous and capable can be brought down, prompting reflection on fairness, duty, and the cost of glory.
Sanjaya reports Abhimanyu’s feat and fall: he breaks into Drona’s famed Chakravyuha, defeats or outmatches leading Kaurava warriors (Kripa, Shalya, Duryodhana, Drona, Ashvatthama, and others), slays many fighters, and yet is ultimately struck down inside the formation. The imagery compares his entry to a lion charging into a herd of cattle.