युधिष्ठिर बोले--धनंजय! पूर्वकालमें जैसे वज्रधारी इन्द्रने महान् असुर वृत्रासुरको मार डाला था, उसी प्रकार युद्धस्थलमें धृष्टद्युम्नद्वारा आचार्य द्रोणके मारे जानेपर युद्धमें अपनी विजयसे निराश हो दीनचित्त कौरव आत्मरक्षाका विचार करके रणभूमिसे भागे जा रहे थे ।। केचिद् भ्रान्तै रथैस्तूर्ण निहतै: पार्ष्णियन्तृभि: । विपताकध्वजच्छन्रै: पार्थिवा: शीर्णकूबरै:,जिनके पार्श्चरक्षक और सारथि मारे गये थे, ध्वजा, पताका और छत्र नष्ट हो गये थे, कूबर टूटकर बिखर गये थे, बैठनेके स्थान चौपट हो चुके थे तथा धुरे, जूए और पहिये भी टूट-फूट गये थे, वैसे रथ भी व्याकुल घोड़ोंसे आकृष्ट हो वहाँ चक्कर लगा रहे थे और उनके द्वारा कुछ विशेष घायल हुए नरेश चारों ओर खिंचे चले जा रहे थे
yudhiṣṭhira uvāca—dhanañjaya! pūrvakāle yathā vajradhara indro mahān asuraṃ vṛtrāsuraṃ jaghāna, tathā yuddhasthale dhṛṣṭadyumnena ācārya-droṇe nihate yuddhe svavijayān nirāśā dīnacittāḥ kauravā ātmārakṣāṃ vicārya raṇabhūmeḥ palāyante sma. kecid bhrāntai rathais tūrṇaṃ nihatāḥ pārṣṇiyantṛbhiḥ, vipatākadhvajacchattraiḥ pārthivāḥ śīrṇakūbaraiḥ.
युधिष्ठिर उवाच—धनंजय, यथा पुरा वज्रधरो देवेन्द्रो महान्तं वृत्रासुरं जघान, तथा रणमध्ये धृष्टद्युम्नेनाचार्ये द्रोणे निहते कौरवा जयनिराशा दीनमनसोऽभवन्। आत्मरक्षां मनसि कृत्वा रणभूमेः प्राद्रवन्। केचिद् भ्रान्तै रथैस्तूर्णं निहतैः पार्ष्णियन्तृभिः, विपताकध्वजच्छत्रैः, शीर्णकूबरैः पार्थिवाः परितोऽकृष्यन्त; व्याकुलैः अश्वैः आकृष्टा रथा भ्रमन्ति स्म।
युधिछिर उवाच
The verse highlights how the fall of a central leader (Droṇa) can collapse an army’s morale, shifting warriors from pursuit of victory to mere self-preservation. Ethically, it underscores the fragility of confidence in war and the dharmic tension between steadfast duty and panic-driven flight.
After Droṇa is slain by Dhṛṣṭadyumna, the Kaurava forces lose hope and begin to flee. In the chaos, some kings are carried and dragged by damaged, driverless chariots with broken standards and fittings, pulled by frantic horses and spinning out of control.